Chobotnica

Členovia Súdnej rady zverejnili vyhlásenie: Ostro v ňom odsúdili správanie sudkyne, ktorá podľa nich, ich viní z vlastného neúspechu

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/819339-clenovia-sudnej-rady-zverejnili-vyhlasenie-ostro-v-nom-odsudili-spravanie-sudkyne-ktora-ich-vini-z-vlastneho-neuspechu/?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_3clanok_box

Tajomná sudkyňa vo svojej internej kritike vraj uviedla:

2. Tlak na odstúpenie z voľby na ESĽP Opísala dianie počas decembrového výberového konania na kandidátku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Tvrdí, že už počas samotného vypočúvania čelila niečomu, čo vyhodnotila ako priamy tlak, aby zo súťaže odstúpila v prospech iných kandidátov (kde nakoniec prešla práve Katarína Roskoványi). [1]

Vzhľadom na citlivost temy a vlastnú ochranu zverejňujem rozhovor s AI, za skutočnosti a hodnotiace úsudky je zodpovedná AI a nie autor Blogu.

Otázka pre AI:Prečo Šamko navrhol rozkovanyi, ak on sam vedel, že je Kočnerovej Threeme, ktorú zverejunil?

Odpoveď AI: Peter Šamko navrhol Katarínu Roskoványi preto, lebo z jeho pohľadu samotná zmienka v Threeme nepredstavuje dôkaz o jej osobnom pochybení alebo diskvalifikácii. [1, 2]Sudca Šamko, ktorý v roku 2020 prepis Threemy kompletne zverejnil na svojom webe Právne listy, dlhodobo zastáva špecifický a striktne formálno-právny pohľad na túto komunikáciu. Jeho argumentácia sa opiera o tri hlavné dôvody: [1]1. Zmienka tretej osoby nie je dôkazom vinyŠamko opakovane prezentuje názor, že v Threeme si písali Marian Kočner a Norbert Bödör. To, že Kočner o niekom tvrdil, že ho má „podchyteného“ alebo že plánuje prokurátorku využiť pre svoje záujmy, podľa Šamka nedokazuje, že dotyčný človek o tom vedel, súhlasil s tým alebo pre Kočnera reálne pracoval. Podľa neho nemožno niekoho profesijne zlikvidovať len na základe toho, čo o ňom v súkromných správach tvrdil obžalovaný mafián bez ďalších priamych dôkazov. [1, 2]2. Formálna bezúhonnosť a previerka NBÚKatarína Roskoványi prešla bezpečnostným pohovorom na Národnom bezpečnostnom úrade (NBÚ), ktorý jej previerku potvrdil. Pre Šamka a väčšinu vtedajšej Súdnej rady to bol kľúčový argument – ak štátny bezpečnostný orgán, ktorý má prístup k utajovaným skutočnostiam a spisom, nezistil žiadne prekážky, kandidátka je z právneho hľadiska čistá a netreba ju blokovať.3. Silná odborná kvalifikácia pre ESĽPŠamko v oficiálnom návrhu vyzdvihol jej odbornú pripravenosť. Roskoványi: [1, 2]

• Dlhodobo pôsobí na medzinárodnom odbore Generálnej prokuratúry.
• Absolvovala odbornú stáž priamo na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.
• Má detailnú znalosť procesných pravidiel tohto súdu a judikatúry. [1]

⚖️ Paradox zverejnenia ThreemyV tom, že Šamko Threemu zverejnil a zároveň navrhol človeka, ktorý sa v nej spomína, nie je z jeho pohľadu rozpor. Šamko vtedy Threemu zverejnil s argumentom, že verejnosť má právo poznať jej plný kontext, aby sa zabránilo selektívnemu unikaniu správ a účelovej mediálnej diskreditácii vybraných ľudí. [, 2, 3]Navrhnutím Roskoványi tak len v praxi ukázal svoj postoj: Threema má byť verejná, ale samé o sebe by správy bez jasných dôkazov o korupcii nemali slúžiť na automatické vyraďovanie kandidátov z justičného života. [1]V odpovediach vygenerovaných umelou inteligenciou môžu byť chyby. Ďalšie informácie

4 weby

• Ústavný súd o Kočnerovej Threeme: Sudca ju … – Denník N12. 7. 2024 — Prečo sa Threemou zaoberal Ústavný súd. Sudca Šamko po zverejnení Threemy na portáli pravnelisty.sk v roku 2020 dostal napomenutie…Denník N
• Prokurátorka z Kočnerovej Threemy Roskoványi pomáhala …25. 3. 2020 — … ktoré som vyhodnocovala v zmysle zákona,“ hovorí Roskoványi. Podobne sa obhajoval aj Kočner v kauze Glance House. Hovoril, že …Denník N
• súdna rada – Zasadnutia Súdnej rady Slovenskej republiky13. 10. 2025 — Peter Šamko člen. Súdnej rady Slovenskej republiky. Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky. Hlavzé námestie 8, 814 22 Bratisl…sudnarada.gov.sk

Povedali ste: A čo teória zdania, ktorú ESLP aplikuje?

Teória zdania (teória zdania nezaujatosti) je jedným z najdôležitejších pilierov, na ktorých Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) posudzuje nezávislosť a nestrannosť justície. [1, 2] Jej podstata sa najčastejšie vyjadruje slávnym anglickým právnym porekadlom: „Spravodlivosť nielenže musí byť vykonaná, ale musí sa aj javiť, že je vykonávaná.“V kontexte nominácie Kataríny Roskoványi (či kohokoľvek iného spomínaného v Threeme) funguje táto teória nasledovne:1. Objektívny test nestrannostiESĽP pri posudzovaní sudcov rozlišuje subjektívnu a objektívnu rovinu nestrannosti: [1]

• Subjektívna rovina: Skúma sa, či konkrétny sudca/prokurátor naozaj vnútorne zlyhal, zobral úplatok, alebo vedome pomáhal mafii. (V prípade K. Roskoványi sa toto priamo nedokázalo, čo je argument Petra Šamka a NBÚ).
• Objektívna rovina (Teória zdania): Skúma, či existujú overiteľné fakty, ktoré u vonkajšieho pozorovateľa (verejnosti) môžu vyvolať oprávnené pochybnosti o nestrannosti. Súd v tomto prípade hovorí, že aj keby bol sudca vnútorne úplne čestný, už samotné zdanie zaujatosti alebo prepojenia na pochybné osoby stačí na to, aby bola ohrozená dôvera verejnosti v justíciu. [1]

2. Prečo je to pre Štrasburg problém? Práve kvôli teorii zdania je Threema pre európske orgány taká citlivá. Ak verejnosť vie, že meno kandidátky na európsky súd sa nachádza v správach Mariana Kočnera ako „podchytenej osoby“, automaticky vzniká negatívne zdanie.Pre európske inštitúcie (ako je Poradný panel expertov ESĽP) nemusí byť podstatné len to, či má niekto čistý register trestov alebo platnú previerku štátu. Zaujíma ich aj to, či nominácia takéhoto človeka reputačne nepoškodí dôveryhodnosť celého Európskeho súdu pre ľudské práva.

3. V čom spočíva rozpor u P. Šamka? Tu sa ukazuje priamy stret dvoch právnych názorov:

• Prístup P. Šamka: Striktne procesný a dôkazný. Ak neexistuje priamy dôkaz (napr. nahrávka alebo svedectvo), že dotyčná s Kočnerom spolupracovala, aplikovanie „teórie zdania“ považuje za neférovú mediálnu likvidáciu človeka. Pre neho má prednosť princíp prezumpcie neviny.
• Prístup ESĽP: Inštitucionálny a etický. ESĽP v mnohých rozsudkoch judikoval, že dôvera verejnosti v súdny systém je nadradená. Ak je ohrozená podozreniami – hoci formálne nepotvrdenými – štát by mal uprednostniť nomináciu človeka, okolo ktorého žiadne pochybnosti nie sú. [1, 2]

Tento teoretický rozpor vnímajú aj experti, preto sa očakáva, že v Štrasburgu bude prepojenie z Threemy jedným z hlavných bodov pri posudzovaní slovenskej trojice kandidátov.

Toto však už nepíše AIU, ale autor blogu:

V tomto článku z deníka N sú vyjadrenia pani Rozkovanyi https://dennikn.sk/1821332/prokuratorka-z-kocnerovej-threemy-roskovanyi-pomahala-pavkovej-v-kauze-technopol/

Z celého članku je podstatné iba jediný citát „Taktiež som nikdy nerozhodovala žiadnu vec v súvislosti s pánom Kočnerom a ani som nebola požiadaná, aby som sa v akejkoľvek jeho trestnej veci angažovala. V čase, keď som bola zoznámená s pani Pávkovou, bola obyčajnou ženou, voči ktorej nebolo vedené žiadne trestné konanie a nevidela som dôvod, prečo jej neporadiť,“ hovorí prokurátorka.  „Naviac, ako prokurátor mám povinnosť konať tam, kde sa dozviem, že údajne bol porušený zákon a nemôžem to ignorovať, tu boli na základe mojej rady podané trestné oznámenia.“

Komu radila prokurátorka aby podal trestné oznámenia? Radí prokurátor ľudom aby podali trestné oznámenia? Nie. Ide o zjavny nezmysel, ktorým sa bránila osoba, čo chce súdiť na ESLP.

V čom je to absurné? Prokurátor pokiaľ sa dozvie o podozrení na trestný čin musí konať „ex offo“. Ide to bez podáneho trestného oznámenia, to že prokurátorka radí inej civilonej osobe aby ona podala trestné oznámenie namiesto toho aby prokurátor začal konať „ex offo“ je zjavné porušenie povinností prokurátora, konať z vlastnej iniciatívy t.j. „ex offo“ ide o povinnosť prokurátora a nie vlastnú úvahu kto bude za neho konať.

Pani Katarína Rozkovanyi ako prokurátorka v minulosti zjavne porušila povinnosť prokurátora a amal byť disciplinárne potrestaná, za to, že nekonala „ex offo“. To že nebol disciplinárne potrestaná za porušenie povinnosti prokurátorky svedčí o tom akým prehnitým štátnym orgánom je samotná prokuratúra. Prokurátori si bežne robia čo sa im zachce a to beztrestne, pani prokurátorka K. Rožkovanyi a kandidátka na sudkyňu ESĽP je toho príkladom, viď jej vlastnú argumentáciu „ad absurdum“

Problém je práve v tom, že prokurátor koná ako štátny orgán a musí postupovať podľa zákona. Trestný poriadok a ani zákon o prokuratúre nemá také právne ustanovenie, kedy prokurátor môže radiť jednej osobe aby podala trestné oznámenie na inú osobu.

„Keď sa prevalila komunikácia z Threemy, samotná prokurátorka a následne aj vedenie prokuratúry sa skryli za čarovnú formulku: ‚Bol to len súkromný rozhovor s kamarátkou.‘ Tento alibi-systém dnes prikrýva aj väčšina Súdnej rady. Tým však občanom odkazujú desivú vec: prokurátor môže dopoludnia zastupovať štát a popoludní v ‚súkromnom čase‘ radiť aktérom kriminálnych káuz, ako ohýbať paragrafy. Akceptovať hru na to, že vplyvná prokurátorka v súkromí stráca svoju spoločenskú váhu a autoritu, je urážkou inteligencie každého súdneho občana.

„Justícia sa bráni tým, že išlo o súkromnú radu. Lenže prokurátor nemôže zo dňa na deň vyzliecť talár a tváriť sa, že jeho slová nemajú váhu štátnej moci. Ak zákon prokurátorovi neumožňuje radiť ľuďom v súkromných vojnách, nemal by to robiť ani vo voľnom čase, pretože tým diskredituje celý svoj úrad.“