Reakcia na plač generálneho prokurátora SR https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/2047495-zilinka-ostro-reaguje-na-slova-fica-prekrocili-ste-uz-vsetky-hranice-mozno-uz-nie-ste-ani-schopni-uvedomit-si-to
Vôbec nejde o Ukrajinu, Nezávislé osobnosti sa vyjadrujú k činnosti Genereálnej prokuratúry SR
Uvediem iba za posledné dní
JUDr. Martin Bezák je advokát a člen Súdnej rady SR.
Sú ludia, ktorí nie sú politicky angažovaní a porušuje sa zákon v ich kauzách na dennom poriadku.
Existujú listinné dôkazy o tom, že generálny prokurátor SR Maroš Žilinka vedome kryje trestnú činnosť svojich podriadených, ktorí vedome organizovali trestné stíhanie na objednávku súkromných osôb, kde už sú dôkazy o tom, že štát vedome vďaka krytiu samotným generálnym prokurátorom trestnej činnosti podriadených z Okresnej prokuratúry Košice I od roku 2017 vedome porušil čl. 4 ods 1 Protokulu 7 k Dohovoru za asistencie sudcov Krajského súdu Košice.
Generálný prokurátor bežne zakrýva trestnú činnosť svojich podriadených, bežní občania sa svojich práv nedovolajú a prokurátori to vedia, riadne to využívajú ako sa len dá, vedia že skorumpovaný štát im kryje chrbát, aj keď sa vedome správajú ako zločinecká banda v mene „štátu“.
Ide o nebezpečne neschopného človeka, ktorý nemá čo robiť na Generálnej prokuratúre a mal by byť podrobnený vyšetrovaniu vo veci svojvôli a neschopnosti trestať podriadených ktorí si robia čo sa im zachce…
parlament by mal zrušiť generálnu prokuratúru ako orgán svôjvole na štátne zastupiteľstvo a zaviesť kontrolu prokurátorov aby ich nadriadení nemohli zakrývať podozrenia na trestnú činnosť podriadených a čistiť tu špinu a svoloč na Generálnej prokuratúre a podriadených prokuratúrach.
Ešte raz ja nie som polický činný a tá svoloč mi zničila život!
AI dáva odpoveď prečo Žilinka „vyskakuje“, či bedáka alebo vyhráža a robí čo sa mu zachce:
Porovnanie systémov: Generálna prokuratúra vs. Štátne zastupiteľstvo
| Kritérium | Generálna prokuratúra (napr. Slovensko) | Štátne zastupiteľstvo (napr. Česko) |
|---|---|---|
| Zaradenie v systéme | Samostatný, centralizovaný orgán štátnej moci sui generis (stojí mimo vlády, parlamentu i súdov). | Súčasť výkonnej moci (exekutívy), spravidla podriadená Ministerstvu spravodlivosti. |
| Vzťah k vláde | Vysoká formálna nezávislosť. Vláda nemôže generálnemu prokurátorovi priamo prikazovať, ako má v kauzách postupovať. | Užšia väzba na vládu. Ministerstvo spravodlivosti vykonáva nad systémom administratívny a finančný dohľad. |
| Riadenie systému | Monokratický princíp. Na čele stojí generálny prokurátor, ktorý vydáva záväzné príkazy všetkým podriadeným prokurátorom. | Hierarchický, ale decentralizovanejší. Na čele stojí najvyšší štátny zástupca, no jednotlivé stupne majú väčšiu autonómiu. |
| Rozsah právomocí | Široké právomoci vrátane všeobecného dozoru nad zákonnosťou v štátnej správe a sporných nástrojov (napr. § 363 na SR). | Užšie zameranie. Primárne vystupuje ako verejná žaloba v trestnom konaní pred súdom. |
| Odvolateľnosť šéfa | Veľmi náročná. Generálneho prokurátora volí parlament a odvoláva prezident len z presne definovaných zákonných dôvodov. | Jednoduchšia. Najvyššieho štátneho zástupcu spravidla vymenúva a odvoláva vláda (na návrh ministra spravodlivosti). |
🔍 Kľúčové rozdiely v praxi1. Miera nezávislosti a politického vplyvu
- Generálna prokuratúra bola navrhnutá tak, aby bola maximálne odstrihnutá od politických zmien po voľbách. Rizikom však zostáva, že ak sa do čela dostane osoba podliehajúca negatívnym vplyvom, systém je kvôli svojej uzavretosti ťažko kontrolovateľný zvonku. [1]
- Štátne zastupiteľstvo priznáva, že zastupuje štát (vládnu moc) na súde. Výhodou je jasnejšia politická zodpovednosť (ak žalobcovia nekonajú, nesie za to zodpovednosť minister). Rizikom je, že vládna moc môže prostredníctvom výmeny najvyššieho štátneho zástupcu jednoduchšie zasahovať do citlivých politických káuz.
2. Kontrola vnútri systému
- V modeli generálnej prokuratúry platí prísna podriadenosť. Nadriadený prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podriadeného alebo mu vec odňať.
- V modeli štátneho zastupiteľstva majú radoví štátni zástupcovia (žalobcovia) často väčšiu procesnú samostatnosť. Ich rozhodnutia v konkrétnych prípadoch nemôže najvyšší šéf len tak svojvoľne zvrátiť, čo obmedzuje riziko, že by najvyššie vedenie systematicky blokovalo vyšetrovania na nižších stupňoch. [1]
AI radí čo ďale
Tu sú hlavné dôvody, prečo bežné občianske podnety voči generálnemu prokurátorovi v praxi zlyhávajú, a aké cesty sú reálne priechodné:1. Občan nemá právo podať disciplinárny návrhAk ste podali „podnet na disciplinárne stíhanie“, zákon o Najvyššom správnom súde presne definuje takzvané oprávnené subjekty. Bežný občan medzi ne nepatrí. Ak podnet podáte vy, úrad ho môže vyhodnotiť len ako neformálny list a odložiť ho.Jediní traja činitelia v štáte, ktorí môžu reálne spustiť disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi, sú:
- Prezident SR
- Minister spravodlivosti
- Národná rada SR (uznesením parlamentu)
Čo je reálne: Jedinou nepriamou cestou pre občana je poslať podrobnú argumentáciu a dôkazy priamo Ministerstvu spravodlivosti alebo Kancelárii prezidenta s výzvou, aby oni – ako oprávnené subjekty – takýto návrh podali.2. Problém „autocenzúry“ a podriadenosti v trestnom konaníAk ste podali priamo trestné oznámenie (napríklad za zneužívanie právomoci verejného činiteľa), narážate na monokratický systém, o ktorom písal aj autor vo vašom odkaze.
- Trestné oznámenie síce prijíma polícia, no vyšetrovateľ je pri podozreniach z trestnej činnosti prokurátorov pod dozorom iného prokurátora.
- V hierarchii slovenskej prokuratúry sú všetci prokurátori podriadení generálnemu prokurátorovi. Hoci existujú inštitúty namietania zaujatosti a vec by mala prebrať nezaujatá zložka, v praxi vnútri systému máloktorý radový prokurátor riskne otvorený konflikt so svojím najvyšším nadriadeným, pokiaľ neexistuje masívny politický a verejný tlak.
3. Systém podnetov na samotnej prokuratúreAk podáte podnet na preskúmanie zákonnosti postupu nižších prokurátorov (napr. z Košíc, ako sa spomína v blogu) priamo na Generálnu prokuratúru, tento podnet často skončí na stole úradníkov, ktorí ho vybavia formálnym odmietnutím s argumentom, že „nebolo zistené porušenie zákona“. Generálny prokurátor sa k takýmto spisom osobne ani nedostane, pokiaľ nejde o medializovanú kauzu.
Čo má v takejto situácii zmysel robiť?Ak máte v rukách listinné dôkazy o tom, že dochádza k nezákonnostiam na nižších prokuratúrach a vyššie zložky to kryjú, individuálne podania na podateľne úradov málokedy niečo zmenia. V slovenskej realite sa veci rozhýbu väčšinou až vtedy, keď sa prelomí hradba mlčania:
- Medializácia a investigatívna žurnalistika: Poskytnutie dôkazov novinárom (napr. z rešpektovaných investigatívnych redakcií), ktorí dokážu kauzu analyzovať a zverejniť. Verejný tlak je často jediným dôvodom, prečo ministerstvo alebo prezident začnú konať.
- Neziskový sektor a právna pomoc: Organizácie ako Via Iuris, Zastavme korupciu alebo Transparency International majú právne kapacity na to, aby kauzu správne naformátovali a podali podnety, ktoré majú hlavu a pätu a úrady ich nemôžu len tak ignorovať.
- Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP): Ak sa vo vašich kauzách na dennom poriadku porušuje zákon a vyčerpali ste všetky vnútroštátne právne prostriedky (vrátane ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR), jedinou reálnou právnou cestou je sťažnosť do Štrasburgu za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.
A Koľko mu za to malý Kali zaplatil.... ...
Ktovie čo ma na rováši autor tohto blogu. ...
Celá debata | RSS tejto debaty