Chobotnica

Pred mnohými rokmi bol som v ťažkej životnej situácií nebývalé nároky na výkon v práci, rodina samé problémy a hlavne málo peňazi na život, existenčný strach. Musel som pracovat do noci sviatok nesiatotok, keď iný oddychovali pri Vianočnom stromčeku, ja som dokončoval správy.

V skutočností som bol pod dlhodobým stresom a nebývalým existenčným tlakom.

Raz veče keď všetci spali len tak náhodou som ojavil video Donny Summer

Video som našiel tak, že speváčku som rád počúval v mladosti, ale jej novšiu tvorbu som nepoznal, ponukol mi ju youtube a ja som ponuke neodolal…

Hudba odoznenela a ja som si opakovane prehrával skladbu a uprene pozeral na speváčku, neskôr som sa dozvedel, že v tom čase bojovala s rakovinou ale to som ten večer nevedel.

Sedel som za počítačom viac ko hodinu či dve a dookola to iste: pieseň a speváčka. Zrazu som pocitil úľavu akoboby všetky problémy neboli bolo to úžasné. Opakoval som to viac ráz s rovnakým výsledkom až som dal do komentára pod piesen, že tato pieseň lieči…

Dlhé roky mi táto spomienka vŕtala v hlave. Bol to len nejaký momentálny skrat unaveného mozgu, alebo tá hudba naozaj fyzicky liečila? Dnes večer som sa rozhodol hľadať odpovede na internete a na rovinu som sa opýtal umelej inteligencie (AI), čo sa vtedy so mnou v skutočnosti dialo.

Čakal som chladnú technickú odpoveď, ale to, čo mi AI vysvetlila, ma šokovalo. Potvrdila mi, že som úplnou náhodou podstúpil dokonalú formu muzikoterapie. Pri 35 opakovaniach skladby, ktorú som miloval, môj mozog prešiel do stavu absolútneho psychologického bezpečia. Vypol sa stresový alarm v amygdale a mozgová kôra dostala voľno, pretože presne vedela, aký tón príde o sekundu neskôr. Ten pocit, že „problémy neboli“, nebol žiadny klam – bol to masívny neurochemický reset a príval dopamínu, ktorý moje telo zachránil pred totálnym kolapsom z vyčerpania. A vtedy mi docvaklo, že Donna Summer nebola jediná. Začal som si spomínať na ďalšie momenty v živote, kedy ma hudba doslova vytiahla z blata…

Text blogu budem postupne doplnať

Tina Turner: Keď potrebujem priestor na úvahy po nociach s Donnou Summer som si uvedomil, že moja hudobná lekárnička potrebuje viac než len čistú energiu na prežitie. Potreboval som niečo, čo ma po celom dni plnom chaosu dokáže spomaliť a upokojiť. A vtedy som objavil skladbu „He Lives In You“ od Tiny Turner. Ide o známu pesničku v úplne novom prevedení, čo ju robí výnimočnou. Hlas Tiny Turner v nej nemá tú divokosť ako v jej starých rockových hitoch, je v ňom hlboká múdrosť a zmierenie. Keď sa k tomu pridá ten tichý, no stabilný kmeňový rytmus s africkými vokálmi, v mojej hlave sa zrazu rozhostí ticho.Táto pieseň ma neskutočne upokojuje a dáva mi obrovský priestor na úvahy. Na rozdiel od diska, pri ktorom chcete vstať a konať, mi Tina dáva priestor premýšľať. Pri jej počúvaní sa môžem bezpečne ponoriť do vlastných myšlienok, spracovať ťažké momenty dňa a nájsť tichú, vnútornú silu. Už to nie je bojový pokrik, je to balzam na dušu.

Ďalším dôležitým objavom v mojej hudobnej lekárničke bol kultový tanec na pieseň Papa Was a Rollin Stone od skupiny The Temptations v legendárnej relácii Soul Train. Táto skladba má jednu z najslávnejších basových liniek v histórii, ktorá funguje ako nekompromisný a neustále sa opakujúci stroj. Tá dunivá, nekonečná basa ma doslova vtiahla do prítomného momentu a uviedla moju myseľ do hlbokého mentálneho tranzu.Keď som sledoval obyčajných mladých ľudí, ako po dvojiciach tancujú v uličke s takou neuveriteľnou ľahkosťou, slobodou a živelnou radosťou, stalo sa niečo zvláštne. Môj unavený mozog začal cez takzvané zrkadlové neuróny ten pohyb vnútorne simulovať. Hoci som fyzicky nehybne sedel a sám v reálnom živote netancujem, moje telo zaplavila rovnaká uvoľňujúca energia, akú prežívali tanečníci na obrazovke. Bol to vizuálny a akustický liek, ktorý úplne vypol môj okolitý svet. Púšťal som si to stále dokola, aj 20-krát za sebou, a nechal som sa len tak unášať a dýchať s týmto nekonečným rytmom.

Po hypnotickom tranze zo Soul Trainu ma cesta mojou hudobnou lekárničkou zaviedla do úplne iného sveta, k švédskej metalovej skupine Amaranthe a ich skladbe Amaranthine. Slovo amaranthine znamená nesmrteľný alebo nevädnúci, a presne taký účinok mala táto pieseň na moju vyčerpanú psychiku. Našiel som v nej liek na vnútornú harmóniu.Táto skladba je výnimočná tým, že v nej spievajú traja úplne odlišní speváci a každý z nich reprezentuje inú časť našej duše. Čistý ženský hlas prináša svetlo, nehu a nádej. Čistý mužský hlas dodáva stabilitu a melanchóliu. A drsný metalový growling, teda chrapot, zosobňuje vnútornú bolesť, hnev a strach. Keď sa tieto tri hlasy v skladbe striedajú a spájajú, môj mozog prechádzal cez hlbokú terapiu protikladov. Skladba mi pomohla spracovať a prijať svetlo aj tmu, ktoré v sebe v ťažkých časoch nosíme, a premeniť ten vnútorný boj na čistú melódiu a pokoj.

Sú dni, kedy sa ráno zobudíte a musíte znova, ako tisíckrát predtým, ísť do boja o prežitie. Cítite len vyčerpanie a viete, že pred sebou máte ďalší neuveriteľne náročný deň. Presne v takéto rána je divoký bojový pokrik od fínskej metalovej skupiny Turisas a ich skladba Stand Up And Fight tým adrenalínom, ktorý vám chýbal. Keď sa z reprízov spustí táto mohutná orchestrálna stena zvuku, tvrdé gitary a hrdinský zbor, v mojom tele sa okamžite zmobilizujú všetky skryté sily. Text, ktorý nekompromisne velí vstaň a bojuj, vo mne prebúdza vnútorného bojovníka. Táto pieseň funguje ako legálny doping pre unavenú psychiku. Vytiahne zo mňa všetku frustráciu a premení ju na čistú, surovú odhodlanosť. Keď pieseň skončí, už neležíte zdrvení tlakom osudu, ale stojíte na nohách a ste pripravení ten životný boj opäť vyhrať. Cítite postupne silu, ktorá driemala a čakala na vhodný okamih.

Lenže sú dni, kedy je nutné dať priestor totálnej očiste a dať základ pre novú inšpiráciu. A presne to nastáva, keď si pustím Weather Report a ich legendárny remastrovaný koncert Live at Montreux z roku 1976. Toto už nie je len pieseň na prebratie alebo upokojenie, toto je hlboká operácia mysle. Keď sledujem a počúvam tú neuveriteľnú genialitu hudobníkov ako Joe Zawinul, Wayne Shorter alebo nespútaný Jaco Pastorius na basgitare, môj mozog je tak zamestnaný sledovaním ich zložitých rytmov a hudobných dialógov, že nedokáže myslieť na nič iné. Všetky starosti a stereotypné myšlienky idú okamžite bokom. Táto geniálna hudba zafunguje ako dokonalý filter, ktorý z mojej hlavy vymetie všetok mentálny odpad a nechá ju úplne čistú. A práve v tom prázdnom, očistenom priestore sa rodí nová sila a inšpirácia žiť a tvoriť ďalej.

Slovo na záver

Ja som vám dnes predstavil časť mojej vlastnej lekárničky, ktorá ma už viackrát vytiahla z najhoršieho. Obrovskou výhodou a čarom hudby je však to, že nemá žiadne pevné hranice a nepozná predpisy. Každý z nás si môže vyskladať svoju vlastnú lekáreň na prežitie. Stačí len počúvať svoje vnútro, nebáť sa žánrov a dovoliť tónom, aby robili svoju prácu.