Chobotnica

V prvom rade informuje postihnutých neprávosťou najskorumpovanejšieho súdu sveta ESĽP, že odpor proti takému súdu je obrovský

The single judge and the single-sentence motivation (1): The Sloppy Decision in Deleuran v. Denmark

Článok je v angličtinee ale AI Vám ho preloží. To čo sa deje Slovákom sa deje aj Dánom ale belgický a dánski profesori o tom píšu.

Z článku vyberám

„Ako vedci a učitelia zaoberajúci sa EDĽP (Európskym dohovorom o ľudských právach) si môžeme položiť rovnakú otázku: dokážeme skutočne pochopiť a vysvetliť spôsob, akým Súd interpretuje svoj Dohovor, ak nevieme, čo sa deje vo veľkej väčšine jeho rozhodnutí?“

Dánsko som navštívil veľa ráz, pripravým si list s hutnou argumentáciou a zhrnutím poznatkov, ktoré som získal za posledné dni.

Pokiaľ sa podarí vytvoriť medzinárodný tlak, tak skorumpovaný ESĽP bude musieť zmeniť spôsob práce, ináč ho treba zrušiť ako uplne zbytočnú a najskorumpovanejšiu organizáciu už tak skorumpovanej EU.

Poznám severskú mentalitu a dokáže so severanmi komunikovať aj ked Dáni nie sú „praví“ severania.

Pokiaľ nadviažem kontakty s dánskou právnickou komunitou bude to úspech.

Osobne neviem, ktorý profesor alebo docent práva na Slovensku vôbec upozornil na takéto obchádzanie spravodlivostí a skorumpovanosť najskorumpovaného súdu sveta ESĽP.

Slovensko trpí na to, že nemá odborníkov na právo.

Sú to viac menej papagáje, ktoré sa boja otvoriť zobák a začať presadzovať právo.

Vie niekto o tom, že jeho známy študent práva si dáva túto otázku?

Ja o tom neviem. Ale našiel som profesorku práva, ktorá túto otázku položila svojim študentom aby chápali bezmocnosť občana, ktorý nerozumie tomu ak po dobre pripravej sťažnosti a hlave po zaplplatení advokát príde odpoveď, ktorú vypracoval úradník a sudca ju podpísal bez toho aby vedel čo vlastne podpisuje.

Študenti práva na UPJŠ reagujte prosím,

či s Vami profesori na UPJŠ komunikujú ako to robia profesori v Belgicku a Dánsku.

Verejnosť by mohla vedieť či sa Vám profesori vôbec venujú a či Vás pripravujú vôbec na zmenu najskorumpovanejšieho súdu sveta ESĽP.

Váš názor je podstný aby ľudia vedeli aká nová generácia právnikov je vychovaána an UPJŠ a inde na Slovensku.

Zväčša sa ani nevenujú právu, skôr biznisu vo vlastných kanceláriach a privátnym klientom…

Ide o žalostný obraz vzdelávania právnikov a hlavne aj na UPJŠ, ktorý nikto nechce vidieť, lebo kvantita zjavne vítazi nad kvalitou a všade naokolo je potom len tupota alebo tupina citát Š. Harabin.

Máme veľké štastie, pretože prípad sa týka slobody prejavu a ochrany osobností a neštastie v tom, že ani títo profesori nechápu, že súd je skorumpovaný stroj na nespravodlivost.

Ale idú na to dobre zobrali citlivú temu prav žien, ktoré majú mať viac práv ako muži ale teraz toto dajme nabok. Má to byt baranidlo, lebo zahranicní profesori stavili na na to

Kontext prípadu Pia Deleuran vs. Dánsko

• Kto je Pia Deleuran: Známa dánska obhajkyňa práv žien. Často zastupuje matky v komplikovaných sporoch o opatrovníctvo detí, kvôli čomu sa dostala do ostrého konfliktu s organizáciami bojujúcimi za práva otcov. [1]
• Podstata sporu v Dánsku: Asociácia otcov ju zaradila na verejný zoznam právnikov, ktorých obviňovala z kontroverzných praktík – konkrétne z toho, že údajne navádzajú svoje klientky (matky), aby v sporoch o deti klamali (napríklad o domácom násilí). Televízia TV2 o tomto zozname priniesla reportáž. Pani Deleuran podala žalobu na novinára a riaditeľa TV2 na ochranu svojej dobrej povesti a mena (právo na reputáciu pod článkom 8 EDĽP). [1, 2]
• Neúspech na dánskych súdoch: Dánska justícia uprednostnila slobodu prejavu novinárov (článok 10 EDĽP) a žalobu advokátky zamietla. [1, 2]

⚖️ Prečo tento prípad vyvolal škandál v Štrasburgu?Keď sa pani Deleuran obrátila na Európsky súd pre ľudské práva, stalo sa presne to, čo akademici kritizujú:

1. Rozhodnutie samosudcu: Jej sťažnosť bola 13. januára 2022 zamietnutá samosudcom ako „zjavne neopodstatnená“. [1]
2. Jedno-vetné odmietnutie: Súd jej poslal len formálny list bez akéhokoľvek právneho vysvetlenia, prečo dánske súdy podľa ESĽP postupovali správne. [1]
3. Absurdnosť situácie: Profesorka Eva Brems v článku upozorňuje, že vyvažovanie slobody prejavu novinárov (čl. 10) a práva na ochranu reputácie (čl. 8) patrí k najkomplexnejším právnym otázkam, aké kedy ESĽP riešil. Súd má na to vypracované zložité testy (tzv. kritériá z prípadu Axel Springer). [1]

Kritici preto považujú za neprijateľné, aby takto zložitý konflikt dvoch základných práv zmietol zo stola anonymný úradník a jeden samosudca jedinou formálnou vetou, akoby išlo o banálnu chybu v papieroch. Práve preto autorka hneď v úvode textu kladie otázku: „Ako môžeme učiť a chápať judikatúru tohto súdu, keď podstatná väčšina jeho rozhodnutí končí takto schovaná v tme?“ [1]

Zásadný problém je v tom, že nejde o rozhodnutie samosudcu ale úradníka! Úradnik tam nič nemôže napísať, lebo okamžite by prišla reakcia sťažovateľa, preto taja dôvod odmietnutia a čoskoro sťažnosť zničia úplne aby o podvode na ESĽP nebol žiaden dôkaz, takto sa to má robiť, zamätať stopy o trestnej činnosti. Podľa nášho práva úradnik nemôže rozhodovať vo veci ale na naskorumpovanejšo súde sveta aj upratovačka to môže a sudca to len podpíše. Je to úplne choré ale musíme sa tváriť a velebiť ESĽP aký to je pilier Dohovoru. Úžasná paródia…

Očakávania

Pokiaľ dôjde ku komnikácií v prvom kroku s Belgičanmi a Dánmi, dá sa očakávať, že zahraničná akademická komunita začne vyvíjať tlak na zmenu aj v prípade mužov….

O každom pokroku pri riešní tejto otázky budem informovať,

Cieľ je jednoduchý dosiahnúť radikálnu zmenu organizácie najskorumpovanejšieho súdu sveta ESĽP alebo jeho úplne zrušenie ako nepotrebného orgánu spravoslivostí, spravodlivosť nemôže byť predsa výsledkom „selekcie“ stažností nevzdelanými úradníkmi, tak nech všetkych sudcov EU nahradia absovelventi škôl, načo sú nam tzv. odborníci…

Je to fantastické našiel som priestor, kde si profesori a docenti vymieňajú skúseností a poznaky. V Lunde som bol veľa ráz, a pamätal som si, že tam práva má tradíciu pre istotu som si to overil

Právnická fakulta Lundskej univerzity (švédsky Juridiska fakulteten, známa aj pod názvom hlavnej budovy ako Juridicum) patrí medzi najprestížnejšie a najstaršie právnické školy v celej Škandinávii. Bola založená už v roku 1666 ako jedna zo štyroch pôvodných fakúlt univerzity. [1, 2, 3, 4]

naozaj je to fantstické v Lunde som vtedy bol na iných pracoviskácak ale vtedy prvý raz som kontak s právom, okolo právnickej fakulty som chodilm s bázňou, lebo tradícia je základ života severanom, mat a poznať tradícií a snažiť si ich udrživať.

Stretol som v tom čase právničku z Mestského úradu v Malmo pôvodom Češka a ona mi všetko vyrozprávala ako tam študovala právo atd, mali sme strašne veľa času lebo nahlásili terroristický útok a rady v Konani boli dlheee bolo to 10 augusta 2006, kedy som sa vracal z prveho mítingu spolupráce, ktorú som začal. Podľa jej rozprávania mal tam učiť aj jeden Čech, kto vie ale všetko sa dá zistí a dajú sa budovať iné mosty spolupráce so špičkou v práve.

Ešte raz svet je užasné miesto, to zbožujem, ak niečo z minulosti mi otvorí dvere do novej budúcnosti…, nová prespektíva, stretať ľudí čo niečo vedia…

Kanev v. Bulgaria: How far can the ECtHR sail tied to the mast of proceduralist review of surveillance?

Je to sila jeden rozhovor pred 2O rokmi mi prináša úzitor aj teraz

https://www.law.lu.se/michael-bogdan/publication/0677250d-de67-428b-910f-eef591f211df

Pravdepodobe tá právnička myslela tohto pána profesor emeritus ktorý spolupracoval s velikánom práva s Viktorom Knappom už som ho spomínal včera pri sudkymi Baricovej…

Je to fantastické mám priamy kontakt ná významného profesora v Lunde.

Stačí mu napísať, že pred 20 rokmi som o ňom vedel ale teraz ho potrebujem…Je to naozaj fantastické ak človek dokáže znáhodného stretnutia a z príjemnej diskusie s peknou ženou ťažiť aj po 20 rokoch…

Veci sa chýbu a dostávajú spád, mám osbu ktorá mi vie pomôcť a to že poznám teoriu práva podľa Knappa mi otvára dvere k netušením možnostiam.