Chobotnica

Ústava slovenskej republiky má články, ktoré občanom majú zaručovať práva.

Uvediem články týkajúce sa právneho štátu.

Čl. 1 (1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. (2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Čl. 2 (1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Zvýraznil som iba dva články, ktoré vyjadrujú podstatu právneho štátu t.j. štátu, kde štátne orgány konajú podľa zákona.

Podľa LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky:

Čl. 6 (1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

Čo to znamená právo na život? Znamená to „iba“, že môžeme žiť alebo zamenená to aj určitú kvalitu života?

V zásade právo na život sa vykladá extenzívne. Ak občan žije v krajine, kde neplatí žiadne právo je otázne akú kvalitu má jeho život. Môže sa občan domáhať kvality života v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte? Má právo občan požadovať aby štátne orgány si ctili právo a konali v zmysle čl 1 ods 1 a Čl 2 ods 2 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu, že sa domáha života v demokratickom zriadení t.j. práva na život v tom najprirodzenejšom poňatí tohto práva vrámci spoločenstvá ktoré je organizované a uznáva demokratické hodnoty, čím právo na život dostáva skutočný zmysel.

Každý uzná, že žiť ako otrok nie je slasť a je ohrozená podstata práva na život.

Uvedené uvádzam z dôvodu, že v nasledujúcom v priebehu dňa na konkrétnych úradných listinách verejne budem demonštrovať, že na Slovensku v súčasností dochádza k masívnym zásahom do práv občanov na to najzákladnejšie právo na život určitej kvality, t.j. nie „iba“ práva žiť, ale žiť kvalitne, tak ako to má právny štát zaručovať svojim obyvateľom.

Príklad porušovania práva na život v demokratickom zriadení ministrom vnútra Mgr. Matúšom Šutajom Eštokom.

Správne konanie nie je ukončené podľa zákona od 28.03.2017 t.j. 2876 dní, čo je 7 rokov 10 mesiacov a 13 dní!!!

Štát kde neplatí právo s tým nemá žiaden problém a odkazuje občanovi, že skorumpovaný štát a jeho skorumpovaný ale hlúpy minister Mgr. Matúš Šutaj Eštok bez uvedenia čo i len jediného zákona, tvrdohlavo tvrdí, že štát koná zákonne ale podľa akého zákona to už tají. Štát v tomto prípade ukázal svoju „silu“ a aroganciu k právnemu štátu ako takému. Nestačí len tvrdiť, ale štát má povinnosť krok za krokom občanovi vysvetliť v čom vidí svoje konanie za zákonné. Avšak hlúpy minister vnútra Mgr. Matúš Šutaj Eštok z Hlasu SD to nerobí, t.j. minister tohto štátu si neplní povinnosť voči občanovi, ktorý sa domáha práva na život v právnom štáte. Je to brutalita, voči bezmocným občanom, ktorí si už zvykli a nedomáhajú sa svojich práv.

Príklad porušovania práva na život v demokratickom zriadení generálnym prokurátorom SR JUDr. Marošom Žilinkom PhD., absolventom Právnickej fakulty UPJŠ (poznámka, prívlastok za menom je podstatný a preto ho „vždy uvádzam aj v úradnom styku s GP SR“) (bude doplnený v priebehu dňa)

Otvorený list prof. Lucii Kurilovskej, autorke mnohých monografií zo dňa 10.02.2025:

Vážená pani profesorka, členka či nominantka strany Hlas SD, štátna tajomníčka, média a právnická obec,
pýtam sa adresne pani JUDr. Lucie Kurilovskej, čo vlastne robí na Ministerstve vnútra?
Z Ministerstva vnútra prichádzajú stanoviská, ktoré naznačujú, že minister je arogantný alebo dokonca až hlúpy a vôbec nepozná Zákon o priestupkoch. 
V priestupkovom konaní zákon o priestupkoch je primárny, čo tam splieta minister o začatí konania podľa správneho poriadku, kde správny poriadok je iba subsidiárny právny predpis?Podľa obsahu spisu dňa 06.04.2017 bolo splnené všetky zákonne podmienky aby ma správny orgán obvinil. To, že okresný prokurátor JUDr. Sonderlich organizoval trestné konanie na žiadosť iných subjektov s tým nemá nič spoločné. Okresný úrad Košice bol povinný ma obviniť z priestupku, pretože boli na to splnené všetky zákonné podmienky podľa Zákona o priestupkoch.
To Vám osobne nevadí pracovať na Ministerstve, kde Váš nadriadený nepozná Zákon o priestupkoch a jeho vzťah k správnemu poriadku? Ak by to čo píše minister napísal žiak na skúške, tak  má FX! Je to úžasná hanba ako argumentuje Váš nadriadený! Ako študoval? Ako sa dostal za ministra?

Verejne Vás žiadam nápravu,  ak Váš  minister nepozná Zákon o priestupkoch. Ináč je to brutalita štátu, ak štát nevie ukončiť správne konanie ani po vyše siedmich rokoch, https://choze.blog.pravda.sk/2025/02/10/pravo-na-zivot-v-demokratickej-krajine-kde-platia-zakony/
Na blogu si viac menej už robím z Vášho ministra iba posmech, len preto, aby sa ľudia zobudili a žiadali aby štát konal v súlade so zákonom!!!Žiadam Vás o náprav  v zmysle Zákona o priestupkoch  a  verte mi, že neustanem, pokiaľ štát si nesplní povinnosť konať podľa zákonov. Ministerstvu vnútra SR reálne hrozí finančná strata v dôsledku svojvôle ,či skôr hlúpostí a arogancie ministra vnútra Mgr. Matúša Šutaja Eštoka. Máte šancu túto finančnú stratu zmenšiť ak  vykonáte právomoci a kroky k ukončeniu sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/017767.Viete veľmi dobre, že ako občan v tomto prípade nemám prístup k účiným opravným prostriedkom, tak to nezneužívajte ako Vás nadriadený, ktorý kryje nezákonnosti v konaní sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/017767  a vo svojom rezort

Právny štát „ZOZNAM KRITÉRIÍ PRÁVNEHO ŠTÁTU
CDL-AD(2016)007″

predkladá:
JUDr. Ivetta Macejková, PhD.
predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky, členka Benátskej komisie

“ :https://www.google.com/url?sa=t&source=web&rct=j&opi=89978449&url=https://www.ustavnysud.sk/documents/20121/71462/2017-10-zoznam_kriterii_pravneho_statu.pdf/628cc63d-814b-fac8-e59f-2601b1081d7a&ved=2ahUKEwiE_rLgkLmLAxXSzwIHHVW7Ct4QFnoECCgQAQ&usg=AOvVaw0AsM7EZgU2L6iVXoT8-s1y

Z predmetného dokumentu citujem:

2. Súlad so zákonom
   Konajú orgány verejnej moci na základe a v súlade s účinným objektívnym právom?
   Je rozdelenie právomocí medzi rôzne orgány jednoznačné?
   Sú postupy, ktorými sa orgány verejnej moci majú riadiť, definované v zákone?
   Môžu orgány verejnej moci konať bez zákonného základu? Sú takéto prípady riadne odôvodnené?
   Dodržiavajú orgány verejnej moci svoj pozitívny záväzok zaručiť implementáciu a efektívnu ochranu ľudských práv?
3. V prípadoch, keď sú úlohy vo verejnom záujme zverené súkromným aktérom, ustanovuje zákon ekvivalentné garancie?
4. Základnou požiadavkou právneho štátu je, aby boli právomoci orgánov verejnej moci definované v zákone. Pokiaľ ide o zákonnosť konania verejných funkcionárov, požaduje sa, aby mali povolenie konať a aby následne konali v medziach im zverených právomocí a následne dodržiavať procesné aj hmotné právo. Rovnaké záruky by mali byť obsiahnuté v zákone, ak je výkon verejnej moci zverený súkromným aktérom, a to najmä ak ide o donucovacie právomoci. Okrem toho orgány verejnej moci musia aktívne chrániť základné
   práva jednotlivcov pred inými súkromnými aktérmi.
5. „Právo“ zahŕňa nielen ústavy, medzinárodné právo, zákony a podzákonné predpisy, ale tam, kde je to vhodné, aj sudcovské právo, akým je common law, ktoré majú všetky záväznú povahu. Objektívne právo musí byť prístupné a predvídateľné.