Všetko čo budem úvádzať je podložené faktami, nič nie je vymyslené ide o pravdivý príbeh ako zbytočný je Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sa stal filialkou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Fakty o tom koho sa tento blog týka a kedy sa občan Peter Molnár stal sudcom Ústavného súdu SR

Hlavný problém: Sudca rozhodoval spor, kde stranou sporu bola jejo univerzita, ktorá ho navyše ako sudcu Ústavného súdu SR dobre platila.

Sudca napriek tomu, že sám vychvaľuje svoju integritu sa v spore nevýlučil, čím konal svojvoľne.

Ale svojvôľa sudcu Petra Molnára má svoju genézu. Ide o vývoj osobnosti, ktorá sleduje iba svoj finačný profit na úkor spravodlivosti a čestného jednania a spravodlivosti. Viď predošlé blogy.

Deailne vysvetlenie je náročné, ale musi tu byť aby ma sudca nemohol napadnúť na súde. Všetky informácie musia byť pravdivé, tak písanie ďalej pôjde pomaly.

Len pre vytvalých, pre tých ktorý chcú do hlbky poznať pozadie a osobnosť sudcu Petra Molnára verejnečinnej osoby.

Životopis sudcu

doc. JUDr. Peter Molnár, PhD.

sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky

*1974

Vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ukončil v roku 1997, o tri roky neskôr po rigoróznych skúškach získal titul JUDr. V rokoch 1997 – 2000 pracoval ako exekútorský koncipient a následne exekútorský kandidát. Odbornú skúšku súdneho exekútora zložil v roku 1999. Prax súdneho exekútora začal vykonávať od roku 2001, v ktorej pôsobil až do vymenovania do funkcie sudcu ústavného súdu.

Od roku 2000 pedagogicky a vedecky pôsobí na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v rokoch 2006 – 2009 absolvoval doktorandské štúdium (PhD.) a v roku 2016 mu bol po úspešnej habilitácii udelený vedecko-pedagogický titul docent v odbore občianske právo. Je spolugarantom tohto študijného odboru. Ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie SR sa od roku 2010 podieľa na odbornej príprave súčasných a budúcich sudcov a prokurátorov.

V rokoch 2010 – 2012 bol prezidentom Slovenskej komory exekútorov.

Bol členom Legislatívnej komisie Slovenskej komory exekútorov (2001-2005), Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (2005-2007), Prezídia Slovenskej komory exekútorov (od 2007), zástupcom Slovenskej komory exekútorov v Európskej justičnej sieti (EJN) pre občianske a obchodné veci (od 2010), členom Stálej rady Medzinárodnej organizácie súdnych exekútorov (2010-2012), Vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (2011 – 2014) a Vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (od 2019).

Podieľal sa na novelizáciách Exekučného poriadku (2009-2016), rekodifikácii Občianskeho súdneho poriadku (2012 – 2015), novelizácii Notárskeho poriadku (2012), novelizácii zákona o rozhodcovskom konaní (2012) a zákona o dobrovoľných dražbách (2013).

Je autorom  a spoluautorom viacerých monografií, vysokoškolských učebníc, vedeckých prác a príspevkov publikovaných v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Je spoluautorom komentára k zákonu o Ústavnom súde Slovenskej republiky (C. H. Beck, 2020).

Za sudcu ústavného súdu bol menovaný 17. apríla 2019.

Od augusta 2019 je náhradným členom Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) za Slovenskú republiku.

Fakt č. 1 Od 17. apríla 2019 až do šúčasností Peter Molnár je sudcom Ústavného súdu.

Označenie miesta okolností kedy sudca Ústavného súdu SR konal svojvoľne

Pred sebou mám knihu https://www.beck.sk/zakon-o-ustavnom-sude-slovenskej-republiky

Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky

Komentáre | 1640 strán | vydané 30. 10. 2020 Autori

• Ivetta Macejková
• Eduard Bárány
• Jana Baricová
• Ivan Fiačan
• Pavel Holländer
• Ján Svák
• a kol

Detaily

• Objednávacie číslo: SO_EKZ84
• ISBN: 978-80-89603-90-9
• Vydanie: 1.
• Dátum vydania: 30. 10. 2020
• Typ publikácie: Komentáre
• Počet strán: 1640

Fakt č. 2 Spolu autorom tejto knihy je aj sudca Ústavného súdu SR. Kniha vyšla v roku 2020 kedy občan Peter Molnár bol skutočne sudco Ústavného súdu, čiže jeho konanie ako autara časti knihy je nutné vnímať ako konanie sudcu Ústavného súdu SR.

Sudca ako autor spracoval tieto ustanovenia §49-52 a §62 Zákona o Ústavnom súde SR

Presné oznáčenie miesta, kde sa sudca Pete Molnár dopustil svojvôle, ide o strany 280 až 281 knihy vysššie kde presne označim aj text.

Text sa začína na str 280 „Špeciálným prípadom je pracovný pomer sudcu ustavného súdu pri vykonávaní vedeckej a pedagogickej činnosti na vysokej škole…

Text konči na str 281

…týkajúcom sa ktorejkoľvek súčasti vysokej školy“

Sudca to reši otázku, či sudca Ústavného súdu SR, ktorý súčasne pracuje aj na vysokej škole má alebo nemá byť vylúčený z rozhodovania.

Podľa životopisu sudca Peter Molnár riešil vlastnú životnú situáciu, bol zamestnaný na vysokej škole na plný úvňazok a súčasne na plný úvazok bol sudcom, ako to stihal sú predošlé blogy, stíhal to za cenu, že do práce zapojil skoro celú katedru aby pracovali „za neho“ ináč fyzicky sa to nedá!

Majetkové priznania sudcu Molnára sú na adrese https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/oznamenie&UserId=Peter.Molnar podľa rokov

Za rok kedy kniha vyšla t.j. rok 2020 sudca priznal:

Oznámenie verejného funkcionára

Vyberte si rok, pre ktorý chcete vidieť oznámenie funkcionára: | späť na zoznam funkcionárov

V tom čase pracoval na Univerzie pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a priznal príjem 17937 EUR

Pozrime sa na priznanie z rok 2023

Oznámenie verejného funkcionára

Vyberte si rok, pre ktorý chcete vidieť oznámenie funkcionára: | späť na zoznam funkcionárov

Vidíme, že sudca pracuje už na dvoch univerzitách a príjem mú stúpol na 24415 EUR

Pozrime sa na rok 2024:

Oznámenie verejného funkcionára

Vyberte si rok, pre ktorý chcete vidieť oznámenie funkcionára: | späť na zoznam funkcionárov

Aj v roku 2024 sudca pracoval na dvoch univerzitách a súčasne aj bol ustavným súdcom a jeho príjem z tejto činnosti stúpol na 32354 EUR

Majetkové priznania jasne preukazujú, že post sudcu Ústavného súdu SR prinášal nemalé finančné zisky aj na iných univeritách kde pracoval na 100 percet, minimálne na Univerzite Pavla Šafárika to bolo 100 percent.

Prípad sudcu Petra Molnára jasne preukázal, že byť sudcom Ústaného sudu na 100 percent a ešte robiť na 100 percent na iných univerzitách je veľmi výhodné, pretoženikto v tejto spoločnosti neskúma ako je to možné robiť na 200 percent dokopy a pritom ide o časovo náročné práce.

Fakr č. 3 Z majetkový oznámení vyplýva, že sudca bral mzrdu od strany sporu o ktorom rozhodoval neskor ako sudca a v roku 2020 právne posudzoval vo svojom „diele“, viď časť publikácie vyššie

Sudca v roku 2020 konal svojvoľne

Pevným právnym východiskom je rozsudok ESLP

COUR EUROPÉENNE DES DROITS DE L’HOMME
EUROPEAN COURT OF HUMAN RIGHTS
FOURTH SECTION
CASE OF PESCADOR VALERO v. SPAIN
(Application no. 62435/00)
FINAL
24/09/2003
JUDGMENT
STRASBOURG
17 June 2003

a špecíalne bod č. 27:

It remains to be determined whether the applicant’s fears about the
judge’s impartiality were legitimate, given the professional relations
between the judge and the other party to the proceedings, and whether these relations cast doubt on his objective impartiality. For the Court, the answer is yes. The judge was associate professor at the university and had had regular and close professional relations with the university for a number of years. Moreover, he had been receiving regular income from the university in respect of his teaching activities, and that income was not negligible (7,200 euros per annum according to the Government). J.B.L. had therefore concurrently performed the duties of a judge of the Higher Court of Justice of Castilla-La Mancha and those of an associate professor in receipt of income from the opposing party. In the Court’s opinion, this situation could have raised legitimate fears in the applicant that Judge J.B.L. was not approaching his case with the requisite impartiality.

V preklade:

„27. Zostáva určiť, či obavy sťažovateľa o nestrannosť sudcu boli opodstatnené vzhľadom na profesionálne vzťahy medzi sudcom a druhou stranou konania a či tieto vzťahy vyvolávajú pochybnosti o jeho objektívnej nestrannosti. Pre Súd je odpoveď kladná. Sudca bol na univerzite docentom a mal s ňou dlhoročné pravidelné a blízke profesionálne vzťahy. Okrem toho od univerzity poberal pravidelný príjem za svoju pedagogickú činnosť, pričom tento príjem nebol zanedbateľný (podľa vlády 7 200 eur ročne). J. B. L. teda súčasne vykonával funkciu sudcu Najvyššieho súdu Kastílie-La Mancha a funkciu docenta poberajúceho príjem od protistrany. Podľa názoru Súdu mohla táto situácia v sťažovateľovi vyvolať oprávnené obavy, že sudca J. B. L. k jeho prípadu nepristupuje s potrebnou nestrannosťou.“

Sudca Peter Molnár bol v tom čase docentom na UPJŠ a súčasne poberal nemalý plat podstatne vyšší ako ten docent zo španielska. Podľa rozsudku PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) sudca musel byť vylúčený z každého sporu, ktorý sa týkal Univerzity Pavla Jozefa Šafárika V Košiciach, pretože exakne sa jeho stiáciu vzťahoval tento rozsudok.

Sudca Peter Molnár nechcel stratiť ani moc a ani peniaze, tak ako sudca Ústavného súdu SR začal namiesto pléna špekulovať ako nestratiť ani moc a ani peniaze.

Sudca pravdepodne ani nčítal rozsudok PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27 alebo aj ťítal a vedome začal zavádzať a písať doslova právne bludy.

Fakt č. 4 Sudca Peter Molnár už v čase vydania knižky vedel, že rozhodnutie I. ÚS 102/2018-6 je v rozpore s rozsudkom PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27:

SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 102/2018-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2018 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Orosza o predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 549/2018 a takto
rozhodol:
Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz

n i e j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 549/2018.
Odôvodnenie:
I.
Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) Ladislav Orosz svojím listom z 20. marca 2018 podľa § 27 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu oznámil, že «16. marca 2018 bola
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) doručená sťažnosť (ďalej len„sťažovateľka“), zastúpenej
advokát v mene ktorej koná, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového dohovoru k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Sžfk 50/2017 z 13. decembra 2017 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 236/2016 z 15. júna 2017. Sťažnosť sťažovateľky mi bola v súlade s platným rozvrhom práce ústavného súdu pridelená ako sudcovi spravodajcovi.».
V nadväznosti na už uvedené sudca Ladislav Orosz poukázal na skutočnosť, že „Vychádzajúc z dikcie § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde Vám v zmysle § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde oznamujem skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na moje vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. Rvp 549/2018, a to pre môj pomer k sťažovateľke ako účastníčke konania. Som totiž dlhoročným zamestnancom sťažovateľky (od roku 1982), pričom táto skutočnosť objektívne vyvoláva pochybnosti o mojej nepredpojatosti, a to aj vzhľadom na môj záujem pokračovať po skončení výkonu
sudcovskej funkcie v pracovnom vzťahu so sťažovateľkou.“.
II.
Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného súdu
z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28, ktoré v relevantnom znení ustanovujú:
Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti (§ 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu (§ 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa čl. IV bodu 1 písm. d) rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v úplnom znení o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
Pokynom predsedníčky ústavného súdu z 21. marca 2018 bola vec pridelená I. senátu ústavného súdu.
Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudcu IV. senátu
ústavného súdu Ladislava Orosza vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 549/2018 dospel k záveru, že dôvody, ktoré vo svojom oznámení uviedol, nie sú samy osebe dostačujúce na vznik pochybností o jeho predpojatosti pri rozhodovaní v danej veci. Z uvedených dôvodov I. senát ústavného súdu rozhodol podľa § 27 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. marca 2018

Sudca Peter Molnár už v roku 2020 bol povinný predložiť rozdielnosť v aplikácií práva EU na plénum ústavého súdu. Pola to jeho psia povinnosť ako sudcu, ktorú sudca nesplnil.

Podľa môjho právneho povedomia sudca Peter Molnár si nespnil povinnosť sudcu Ústavného súdu a bude podaný návrh na jeho disciplinárne potrestnaie predsedovi Ústavného súdu SR sudcovi Ivanovi Fiačanovi.

Sudca nielenže je podozrivý, že si nesplnil povinnosť sudcu predložiť vec na zjednotenie rozhodovacej praxe ale sám sudca uvádzal doslova právne bludy o samostatnosti fakúlt a o štruktúrach samosprávy na úrovni univerzity napríklad AS UPJŠ a rôzne orgány univerzity.

Toto je blud pretože orgány akademickej samosprávy nemajú žiadnu právnu zodpovednosť vznikli iba vďaka tomu, že právnická osoba to povolila a zákon o vysokých školách predpokladá existenciu takýchto orgánov v rámci právnickej osoby.

Stačilo sudcovi pozrieť sa na vlastne majetkové priznania a zistil by, že mzda mu chodila z univerzity a nie z fakulty, ale sudca toto neurobil a zjavne ani nechce pochopiť, že mzda mu chodila od univerzity od právnickej fakulty. Toto sú základy Občianskeho práva a dedičstvo Rímskej ríše.

Je zjavné, že takéto fundamentálne právne úvahy sa sudcovi Petrovi Molnárovi nehodili, tak do publikácie uvádzal právne bludy.

Sudca Peter Molnár presne vyhovuje rozsudku PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27, jeho majetkové priznania, životopis a iné úradné listiny jasne deklarujú, že sudca bol povinný vždy sa vylúčiť z rozhodovania na základe rozsudku PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27 a NIE dristať právne nezmysly, ktoré právne nemôžu nijako obstáť.

Keď sa pozrieme na konanie Vernarského, tak aj tam išlo o nezákonný postup, pretože sudca síce bol vylúčený ale zo zlého dôvodu aj na prípad Vernárského sa mal aplikovať rozsudok ESLP PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27 bez ohľadu v akých akademických orgánoch pôsobil, pretože toto nie je vôbec podstatné ak bol platený stranou sporu.

Sudcovia Ústavného súdu Orosz, Molnár, Vernársky všetci boli súčasne sudcovia a zároveň docenti alebo profesori na plný úväzok na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika V Košiciach. Na všetkých je nutné jednotne aplikovať rozsudok ESLP PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27, čo Ústaný súd odmietal roky. Ide o priamy dôkaz arogancie sudcov Ústavného súdu SR k právu Únie ak sa jedná o ich finančné benefity a osobnú moc.

Prípad sudcu Ústavného súdu SR Petra Molnára jasne preukázal, že jeho svojvôľa pri aplikácii rozsudku ESLP PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27 v roku 2020 pri písani „bludov“ mu zjavne prinášala finančné výhody u zamestnávateľa a strany sporu a o toto ide sudcom optimalizovať vlastné benefity a moc bez ohľadu na právne princípy.

Sudca v roku 2023 Konal svojvoľne

Sudca Peter Molnár ako zaujatý sudca rozhodoval vo veci Rvp 2657/2023, kde stranou sporu bola Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Celé konanie ako také je nespravodlívé, avšak ako bčan nemám žiadne nástroje na nápravu, lebo…

Sudca Peter Molnár bol povinný na zákade rozsudku ESLP PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27 vylúčit z konania. Sudca tento rozsudok preukázteľne poznal už v roku 2020, keď sa odvolíval naň vo svojom veľkom diele, viď vyššie…

Prečo to sudca neurobil, lebo jeho úlohou bolo zjavne konať v mene strany sporu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a tak aj konal.

Vo veci sa vylúčil sudca Martin Vernársky ale nie zo zákonného dôvodu podľa rozsudku ESLP PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27 rozhodoval o tom vtedy

IV. ÚS 686/2023-7
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca
spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu prerokoval oznámenie sudcu tretieho
senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Martina Vernarského o dôvodoch jeho možného
vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. Rvp 2657/2023 a takto

Sudcovia tohto senátu menovite Miroslav Duriš (sudca
spravodajca) a Ladislav Duditš a Libora Duľa vedome do uznesenia nedali odkaz na rozsudku ESLP PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27, pričom toho rozhodnutie ESLP zjavne poznali z knihy sudcu Petra Molnára a v tíme bol vtedy úspešný doktorand Ladisla Duditš, ktorý práve na UPJŠ obhájil svoje dielo o tom ako má vyzerať odôvodnenie rozsudku. Otázne je prečo nové vedomosti získané na UPJŠ neuviedol vo svojom uznesení a prečo toto rozhodnutie senár zjavne zatajil. Pričom išlo o povinnosť sudcov jasne a zrozumiteľne vysvetliť prečo obchádzajú rozsudok ESLP PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27?

Samozrejme sudcovia nevedeli nijako vysvetliť prečo ho obchádzaju a postupovali podľa bludov v knižke od sudcu Petra Molnára z roku 2020 namiesto toho bay sudcovia predložili vec plénu na rozhodnutie o súlade ESLP PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27 s rozhodovacou praxou na Ústavnom súde SR.

Na uveených sudcov pôjde návrh na dsciplinárne konanie za vedomé obchádzanie ESLP PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27 a preukázanú svojvôľu.

Ako môže dôjsť k sparalyzovaniu Ústavného súdu SR?

V prvom rade odídu návrhy na disciplinárne konania viacerých sudcov Ústavného súdu, ktorí poznali rozsudok rozsudku ESLP PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27 ale vedome ho obchádzali vo svojej rozhodovacej praxi minimálne od roku 2020, kedy sudca Peter Molnár publikova svoje „prevratné úvahy“, pričom rozsudok bol známy už od roku 2003, ale nie pre sudcov Ústavného súdu SR viď prípad Orosz.

Žiaden zo sudcov Ústavného súdu po prípade Orosz nedal návrh plénu na zjednotenie rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR s rozsudkom rozsudku ESLP PESCADOR VALERO v. SPAIN (Application no. 62435/00) a jeho bod č. 27.

Je celkom možné, že niektorí sudcovia pod ťarchou dôkazov a preukázanej svojvôle sa rozhodnú vzdať funkcie sudcu, je to najmenej pravdepodobné ale sudca Peter Molnár by mal vážne o tom uvažovať vzhľadom na to, že on ani nechápe čo je integrita sudcu.

Sudca Peter Molnár ako kandidát na sudcu Ústavného súdu SR sám o sebe vyhlasoval, že nepotrebuje sa zlepšovať v oblasti integrity sudcu a vyhlasoval to verejne údajne aj s pokorou , že nemá čo meniť pri všetkej skromnosti…

Finančné, mocenské a spoločenské záujmy patriť k „elite“, minimálne dvoch sudcov Ústavného súdu SR Petra Molnára a Ladislava Duditša s tesnými väzbami na UPJŠ, ktoré roky prevládali nad princípmi spravodlivosti, podľa obsahu predošlých blogov a dôkazov v nich uvedených, urobili z Ústavného súdu SR „filialku“ UPJŠ, kde je celkom možné, že rozsudky za sudcov píšu ich študenti alebo podriadení, a v mnochých prípadoch za odmenu z daní pracujúcich občanov.

Závažné pravne nevedomosti sudcu Petra Molnára a iných sudcov Ústavného súdu SR v publikácií vyššie t.j. právne bludy o samostanosti fakút potvrdila aj AI:

Otázka pre AI: Majú fakulty verejných vysokých škol na Slovensku právnu subjektivitu?

Odpoveď AI: Nie, fakulty verejných vysokých škôl na Slovensku nemajú právnu subjektivitu. Právnu subjektivitu má iba vysoká škola ako celok, ktorá je samostatnou právnickou osobou. Fakulty sú podľa Zákona o vysokých školách (131/2002 Z. z.) definované ako súčasti vysokej školy. Kľúčové fakty:

• Historický kontext: Fakulty stratili vlastnú právnu subjektivitu prijatím nového vysokoškolského zákona v roku 2002.
• Obmedzené kompetencie: Hoci fakulta nie je právnickou osobou, má zákonom zverené určité samosprávne kompetencie a jej orgány (napr. dekan) môžu v mene vysokej školy rozhodovať v špecifických veciach, ako sú akademické záležitosti alebo pracovnoprávne vzťahy zamestnancov fakulty.
• Zmluvy a majetok: Všetky zmluvy (napr. o výskume) a vlastníctvo majetku sú viazané na identifikačné číslo (IČO) univerzity, nie fakulty.