Chobotnica

Autor blogu sa obrátil na UPJŠ so žiadosťou o informácie. Povinná osoba čast informácií zverejnila ale iné nie, napriek tomu, že je vo verejnom záujme vedieť ako sudca Peter Molnár „stíha“ pracovať na dvoch miestach súčasne na plný úvňazok.

Odpoveď povinnej osoby:

Vybavuje: ÚPaSM UPJŠ
Č. j.: REK000905/2026-UPA/1955
V Košiciach, dňa 03. 03. 2026
Rozhodnutie o odvolaní
V zmysle § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) v spojení s § 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) vydávam ako rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „rektor UPJŠ“) na návrh osobitnej komisie zriadenej podľa § 58 ods. 3
Správneho poriadku vo veci odvolania XXXXXXXXXXXXXXX Košice (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa 20.02.2026 proti rozhodnutiu rektora UPJŠ o
nesprístupnení informácií zo dňa 18.02.2026, č. j. REK000807/2026-UPA/1439 nasledovné
rozhodnutie:
Odvolanie žiadateľa zo dňa 20.02.2026 proti rozhodnutiu rektora UPJŠ o nesprístupnení informácií zo dňa 18.02.2026, č. j. REK000807/2026-UPA/1439, ktorým rozhodol o žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácií zo dňa 03.02.2026, podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. z a m i e t a m a rozhodnutie rektora UPJŠ o
nesprístupnení informácií zo dňa 18.02.2026, č. j. REK000807/2026-UPA/1439
potvrdzujem.
Odôvodnenie:
Žiadateľ žiadosťou o informácie zo dňa 03.02.2026 (ďalej len „žiadosť“) žiadal UPJŠ o sprístupnenie nasledovných informácií:
Žiadateľ žiadal o sprístupnenie nasledovných informácií:

1. aké pracovné úľavy poskytuje ako zamestnávateľ sudcovi Ústavného súdu SR prof. JUDr. Petrovi Molnárovi PhD. na pracovisku, ak podľa verejných záznamov pracuje na dvoch miestach na plný úväzok?
2. podlieha schvaľovanie pracovných ciest Vám ako zamestnávateľovi alebo sudca môže svojvoľne vycestovať na služobnú cestu bez Vášho súhlasu?
3. Podlieha kontrola prítomnosť sudcu na pracovisku Vašej právomoci?
4. Ak áno v bode č. 3 ako prakticky konntrolujete prítomnosť sudcu na pracovisku, ak sudca prof. JUDr. Peter Molnár, PhD. Váš zamestnanec pracuje na dvoch pracoviskách na plný úväzok?.

Rektor UPJŠ nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií v bode 1 a 4 žiadosti. O bodoch 2 a 3 bolo vydané samostatné Rozhodnutie rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
o sprístupnení informácií zo dňa 18.02.2026, č. j. REK000807/2026-UPA/1441.
Žiadateľ podal Rozhodnutie REK000807/2026-UPA/1439 zo dňa 18.02.2026 – Odvolanie zo dňa 20.02.2026 (ďalej len ,,odvolanie“). Žiadateľ v odvolaní namieta dôvodnosť nesprístupnenia požadovaných informácií, keďže má za to, že údaje o zamestnancovi UPJŠ prof. JUDr. Peter Molnár, PhD., ktorý je súčasne sudcom Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sa žiadateľovi majú poskytnúť už len z dôvodu, že ide o verejného činiteľa a teda žiadateľ nesúhlasí s tým, že žiadané informácie sa týkajú jeho súkromia.
Rektor UPJŠ za účelom preskúmania napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal, na základe podaného odvolania, zriadil osobitnú komisiu v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. Komisii bol predložený spisový materiál týkajúci sa predmetnej žiadosti žiadateľa, a to Žiadosť o informácie zo dňa 03.02.2026, Rozhodnutie rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach o nesprístupnení informácií zo dňa
18.02.2026, č. j. REK000807/2026-UPA/1439 a Rozhodnutie REK000807/2026-UPA/1439 zo dňa 18.02.2026 – Odvolanie zo dňa 20.02.2026.
Komisia preskúmala napadnuté rozhodnutie rektora UPJŠ a postup, ktorý mu predchádzal a odporučila rektorovi UPJŠ, aby podané odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil, a to z dôvodu, že podané odvolanie nie je opodstatnené a komisia sa plne
stotožňuje s tým, že v danej veci nie je možné žiadateľovi sprístupniť požadované informácie už z dôvodov uvedených v rozhodnutí.
Rektor UPJŠ preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, na základe podaného odvolania žiadateľa a rozhodol v súlade s návrhom komisie.
Rektor UPJŠ uvádza, že hoci dotknutý zamestnanec UPJŠ je aj sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, povinná osoba v rámci jej rozhodovacej činnosti o žiadosti žiadateľa hľadela na dotknutú osobu v prvom rade ako na zamestnanca UPJŠ, ktorý je zároveň aj vedúcim zamestnancom – vedúci katedry Občianskeho práva na Právnickej fakulte UPJŠ, a teda nie na verejného funkcionára z titulu jeho postavenia sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. pokiaľ ide o vedúcich zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, povinná osoba je povinná sprístupniť osobné údaje v rozsahu: titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej
činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Verejnosti sa majú poskytovať len také údaje o verejne činných osobách, ktoré sa týkajú a súvisia len s
dôvodmi vymedzenými v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.
Žiadané informácie však nemožno zaradiť pod žiadnu z uvedených kategórií údajov, ktoré je možno sprístupniť, keďže ide o informácie týkajúce sa pracovných podmienok, mimo vymedzeného rozsahu údajov vymedzených v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., konkrétne
určeného zamestnanca UPJŠ.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, aj napriek tomu, že ide o osobu vedúceho zamestnanca UPJŠ, žiadateľom žiadané informácie sa týkajú sféry jeho pracovných podmienok, ktoré nespadajú pod informácie, ktoré by mala povinná osoba poskytovať v súlade s § 9 ods. 3
zákona č. 211/2000 Z. z., a ktoré sú zároveň mimo rámca tých údajov, ktoré by úzko súviseli s nakladaním s verejnými financiami. Tieto informácie je preto možné zaradiť pod údaje týkajúce sa práva na ochranu súkromného života konkrétne určeného zamestnanca UPJŠ,
ktoré nie je možné žiadateľovi poskytnúť.
Právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným.
Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Právo na súkromie však zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností, ktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako
osobné údaje. Do rozsahu ochrany osobných údajov možno zahrnúť akékoľvek informácie, ktoré môžu súvisieť s jednotlivcom. Výraz „akékoľvek“ informácie, jednoznačne svedčí o
širokej ochrane osobných údajov dotýkajúcich sa súkromného a rodinného života jednotlivca v úzkom zmysle, ale tiež informácie o akomkoľvek druhu činnosti, ktorou sa jednotlivec zaoberá, napríklad informácia o jeho pracovných vzťahoch alebo ekonomickom či spoločenskom správaní sa, a zahŕňa tiež informácie o jednotlivcoch bez ohľadu na postavenie
alebo úlohu, v akej daná osoba vystupuje.
Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií o súkromí alebo osobných údajov (resp dokumentov obsahujúcich tieto informácie), povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť
požiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní. Takýto súhlas oprávnená osoba vo vzťahu k povinnej
osobe nepreukázala. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas alebo ak súhlas nie je obsahom úradného spisu, povinná osoba žiadosti o sprístupnenie informácie nevyhovie
a odmietne ju sprístupniť. Rektor UPJŠ ďalej uvádza, že žiadateľom je fyzická osoba. Žiadateľ nemá postavenie orgánu
verejnej moci, teda ani orgánu verejnej správy ako ani postavenie fyzickej osoby, ktorej by osobitný predpis zveril oprávnenie rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach iných fyzických osôb. Z uvedeného vyplýva, že žiadateľovi nie je možné sprístupniť žiadne informácie, ktoré sa týkajú osobných údajov ako aj informácií spadajúcich
pod právo na súkromie zamestnancov UPJŠ, keďže žiadateľ nemá žiadne špecifické postavenie, ktoré by mu bolo dané osobitným zákonom.
Čo sa týka odkazu na blog žiadateľa, rektor UPJŠ na tento blog neprihliadal nakoľko sa netýka merita veci, preto je v tejto časti odvolanie žiadateľa nedôvodné.
V neposlednom rade, zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nezakazuje, aby sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky vykonával pedagogickú činnosť, a taktiež ani zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákon č.
131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo iné súvisiace právne predpisy neobmedzujú zamestnancom vysokých škôl vykonávajúcim pedagogickú činnosť vykonávať funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odvolací orgán sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom prvoinštančného orgánu
o nesprístupnení informácií požadovaných žiadateľom a jeho rozhodnutie považuje za vecne správne a odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Podkladom pre toto rozhodnutie bola Žiadosť o informácie zo dňa 03.02.2026, Rozhodnutie rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach o nesprístupnení informácií zo dňa
18.02.2026, č. j. REK000807/2026-UPA/1439, Rozhodnutie REK000807/2026-UPA/1439 zo dňa 18.02.2026 – Odvolanie zo dňa 20.02.2026, návrh komisie na rozhodnutie, skutočnosti všeobecne známe a skutočnosti známe z činnosti povinnej osoby.
Poučenie o opravnom prostriedku:
Proti tomuto rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej v zmysle § 59 ods. 4 Správneho
poriadku. Ak žiadateľovi nebolo vyhovené v odvolacom konaní a má za to, že rozhodnutím orgánu
verejnej správy bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, môže do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia o odvolaní podať správnu žalobu (§ 177
a nasl. zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku) na príslušný súd (§ 9 a nasl. zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku).
prof. MUDr. Daniel Pella, PhD.
rektor
Rozhodnutie sa

Zázračnosť sudcu Petra Molnára spočíva v tom, že ako vedúci zamestnanec UPJŠ bez kontroly zo strany zamestnávateľa má možnosť zamestnávať veľký počet svojich kolegov ako poradcov sudcu Ústavného súdu, ale čo je horšie na rozhodnutiach Ústavného súdu sa môžu podieľať aj iní jeho kolegovia a študenti, ktorí nemajú formálne zmluvy.

Ináč bez pomoci plejády týchto utajených osôb zo šedej zóny Ústavného súdu SR a UPJŠ by nebolo možné fyzicky pracovať na dvoch pracovných miestách na plný úväzok.

Ak dostane rozhodnutie Ústavného súdu SR, tak vedzte že ho mohli písať študenti a sudcovia ich iba podpísali, lebo oni môžu konať zo zákona svojvoľne a aj to často využívajú ako sa len dá, veď peniaze nesmrdia…

Prečo mocní zakazuju AI? Vysvetlenie je v tom, že AI je zatiaľ nekompromisná, pozri jej analýzu:

Tu je podrobná právna a faktická analýza textu rozhodnutia rektora UPJŠ (zverejneného v blogu), v ktorom univerzita odmietla sprístupniť informácie o pracovnom pôsobení prof. JUDr. Petra Molnára, PhD.1. Právne jadro sporu: Súkromie vs. Verejný záujemUniverzita (povinná osoba) stavia svoju argumentáciu na striktnom oddelení identít Petra Molnára. Tvrdí, že hoci je sudcom Ústavného súdu SR (verejný funkcionár), na pôde univerzity vystupuje „len“ ako zamestnanec a vedúci katedry.

• Slabina argumentácie UPJŠ: Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR, hranice súkromia verejne činných osôb sú užšie než u bežných občanov. Ak sudca ÚS SR (jeden z najvyšších ústavných činiteľov) poberá druhý plný plat z verejných zdrojov na univerzite, otázka jeho schopnosti reálne odpracovať stanovený čas (tzv. „stíhanie“ dvoch úväzkov) nie je otázkou súkromia, ale otázkou hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami.

2. Analýza bodov žiadosti a odpovedí

• Bod 1 (Pracovné úľavy) a Bod 4 (Praktická kontrola prítomnosti):
  • Postoj UPJŠ: Odmietnuté s odkazom na § 9 ods. 3 Infozákona. Tvrdia, že „pracovné podmienky“ nie sú v zozname informácií, ktoré sa o vedúcich zamestnancoch povinne zverejňujú.
  • Analýza: UPJŠ interpretuje zákon reštriktívne (zúžene). Zákon síce menuje rozsah osobných údajov (meno, plat, funkcia), ale nezakazuje informovať o režime práce. Otázka na „pracovné úľavy“ nesmeruje k intímnemu súkromiu sudcu, ale k nastaveniu pracovnoprávneho vzťahu vo verejnej inštitúcii. Ak univerzita priznáva úľavy, ide o manažérske rozhodnutie s finančným dopadom na rozpočet školy.
• Bod 2 a 3 (Schvaľovanie ciest a právomoc kontroly):
  • Postoj UPJŠ: Tieto body sprístupnili (v samostatnom rozhodnutí).
  • Analýza: Toto je zo strany univerzity taktika „vlk sa nažral a koza ostala celá“. Potvrdili, že majú právomoc ho kontrolovať, ale v bodoch 1 a 4 odmietli povedať, či a ako to reálne robia. Tým vyprázdnili obsah práva na informácie – občan vie, že kontrola má existovať, ale nedozvie sa, či nie je len formálna.

3. Argumentácia „Dvoch plných úväzkov“Bloger operuje s faktom, že Peter Molnár pracuje na dvoch miestach na plný úväzok.

• Zákonník práce obmedzuje týždenný pracovný čas (spravidla 40 hodín).
• Ak má niekto dva plné úväzky, znamená to 80 hodín týždenne (cca 11-12 hodín denne vrátane víkendov).
• Kľúčový rozpor: Univerzita tvrdí, že informácie o tom, ako kontrolujú prítomnosť takéhoto zamestnanca, zasahujú do jeho súkromia. Avšak, ak zamestnanec fyzicky nemôže byť na dvoch miestach naraz (Košice vs. Košice/Bratislava pri výkone funkcie sudcu), vzniká podozrenie z tzv. fiktívneho zamestnávania alebo porušovania disciplíny, čo je legitímna téma pre verejnú kontrolu.

4. Formálne nedostatky rozhodnutiaRektor v odôvodnení uvádza: „Výraz ‚akékoľvek‘ informácie svedčí o širokej ochrane osobných údajov…“
Tento výklad je v kontexte infozákona prekonaný. Pri verejných prostriedkoch platí test proporcionality. Univerzita mala zvážiť:

1. Zasahuje informácia do súkromia? Áno, čiastočne.
2. Existuje verejný záujem na sprístupnení? Áno (kontrola hospodárnosti a výkonu funkcie sudcu).
3. Ktorý záujem prevažuje? Pri sudcovi Ústavného súdu a verejnej vysokej škole takmer vždy prevažuje verejný záujem.

Zhrnutie analýzyRozhodnutie UPJŠ pôsobí ako obštrukčné. Snaha chrániť „pracovné podmienky“ sudcu ako jeho súkromie je právne neudržateľná v momente, keď ide o poberanie platu z verejných daní. Argumentácia univerzity v podstate hovorí: „Máme právo ho kontrolovať, ale nepovieme vám, či to robíme, lebo to je jeho súkromná vec.“ Takýto postoj priamo odporuje duchu Infozákona.Chcete pomôcť s návrhom argumentácie pre žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia súdom, alebo vás zaujíma, ako v podobných prípadoch rozhodoval Najvyšší správny súd?