Sudca Peter Molnár v publikácií Macejková a kol, Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky Komentár, C-H-BECK 2020, str 280-281 svojvoľne aplikoval právo EU. Rozhodnutia o Oroszovi a Vernárskom sa týkali priamo môjho prípadu z minulosti.
Ústavný súd v rozpore rozsudkom Pescador Valero v Spain 62435/00 aplikoval právo EU.
Je pravda, že fakulty nemajú vlatnú právnu subjektivitu, ale podľa štatútu UPJŠ majú delegované právomoci t.j dekani fakult v pracovných sporoch konajú za právnicku osobu, v skutočností každý zmestnanec koná za právnicku osobu, bez ohľadu na svoje pracovné zaradenie v rámci svojho postavenia ale nekoná ako štatutár pokiaľ podľa vnútorného štatútu nemá delegovanú právomoc robiť právne úkony za právnicku osobu.
Vrátnik koná za právnicku osobu ale nepodpisuje žiadne materiály ako právne úkony právnickej osoby, ktoré môže vykonávať štatutár a ten ich múže delegovať na iné subjekty ako som úvádzal v pracovných sporoch dekan môže konať za právnicku osobu ako štatutár.
Právnicka osoba je fiktívna štruktúra na organizačnom vrchole pracoviska, ale všetky zložky patria pod právnicku osobu, podľa organizačnej hierarchií.
Ide o základy Občianského zákonníka, kde sú definované právnické osoby a ich poôsobnosť.
Sudca Peter Molnár moju vec v minulosti nepredložil plénu Ústavného súdu SR ale šíry „blugy“ v rozpore s právom EU, ktoré je nutné aplikovať dôsledne, lebo tam nesmie byť ani zdanie nespravodlivosti.
Za tieté právne „blugy“ a svojvoľu sudca Perer Molnár dostal titul profesor, táto časť knihy je sporná a budeme žiadať aby Plénum Ústavného súdu dalo zjednocujúce stanovisko ku výkladu práva EU.
Ja mám uznesenie o vylučeni Vernarského, ktorý sa na rozdiel od P. Molnára zachoval čestne a Ústavný súd sa tam neodvolal na rozhodnutie ESLP Pescador Valero v Spain 62435/00 t.j. podľa iného tu spominamé sudcu Ladislava Duditša rozhodnutie Ústavného súdu vo veci vylúčenia Vernárského neobsahovalo v mojom prípade relavnú právnu argumentáciu a pritom sudca Peter Molnár ju poznal.
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 686/2023-7
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu prerokoval oznámenie sudcu tretieho senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Martina Vernarského o dôvodoch jeho možného
vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2657/2023 a takto
rozhodol:
- Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Martin Vernarský
- j e v y l ú č e n ý z konania
a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2657/2023. - Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Odôvodnenie:
I.
Skutkový stav a oznámenie sudcu - Ústavný súd vedie pod sp. zn. Rvp 2657/2023 konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa XXXXXXXXX (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7Cdo/271/2022 z 28. júna 2023. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pridelená ako sudcovi spravodajcovi Robertovi Šorlovi, ktorý je v súlade s čl. II bodom 3.3
Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 v znení dodatku č. 1 z 1. marca 2023 a dodatku č. 2 z 27. septembra 2023 (ďalej len „rozvrh práce“) členom tretieho senátu, ktorý pracuje v zložení Robert Šorl – predseda
senátu a Peter Straka a Martin Vernarský – členovia senátu. - Sudca ústavného súdu Martin Vernarský listom z 11. decembra 2023 adresovaným predsedovi ústavného súdu oznámil v zmysle § 49 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) dôvody, ktoré môžu vyvolávať pochybnosti o jeho nestrannosti vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2657/2023, a to pre jeho pomer
k zúčastnenej osobe. Sťažovateľ v označenom konaní najvyššieho súdu, ktorého predmetom je neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru, vystupuje ako žalobca, pričom žalovanou je Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, Košice, ktorá má v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa postavenie zúčastnenej osoby podľa § 33 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sudca Martin Vernarský uviedol, že je
dlhoročným zamestnancom zúčastnenej osoby (od roku 2000), pričom zdôraznil, že jeho vzťah k zúčastnenej osobe je objektívne determinovaný nielen pracovným pomerom, ale aj členstvom
vo Vedeckej rade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktoré na základe menovania rektorom zúčastnenej osoby začal aktívne vykonávať na prvom zasadnutí uvedeného orgánu akademickej samosprávy konanom 8. novembra 2019. Členstvo v uvedenom orgáne akademickej
samosprávy pretrváva aj v súčasnosti. - Sudca Martin Vernarský uviedol, že hoci sa v označenej veci vedenej na ústavnom súde subjektívne zaujatým necíti, je presvedčený, že popísané skutočnosti objektívne vyvolávajú pochybnosti o jeho nezaujatosti. Formulované hodnotenie v obdobných relevantných okolnostiach
už potvrdil aj príslušný námietkový senát ústavného súdu v skorších veciach sp. zn. IV. ÚS 145/2019, sp. zn. IV. ÚS 28/2020, sp. zn. IV. ÚS 93/2020, sp. zn. IV. ÚS 344/2020, sp. zn. IV. ÚS 402/2020, sp. zn. IV. ÚS 97/2021 a sp. zn. IV. ÚS 337/2021, v ktorých mala zúčastnená
osoba postavenie sťažovateľky.
II.
Posúdenie veci ústavným súdom - Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna
a nestrannosť objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je dokázaný opak, čo však je zriedkavý
prípad. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže
subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Podľa názoru ESĽP objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci a účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či pochybnosť o nestrannosti sudcu je objektívne oprávnená, resp. odôvodnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň
vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (rozsudok ESĽP vo veci Pullar v. Spojené kráľovstvo). - Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.
- Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.
- Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného
súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce. - Podľa čl. IV bodu 1 písm. d) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51
ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu. - Pokynom predsedu ústavného súdu z 12. decembra 2023 bolo oznámenie sudcu Martina Vernarského pridelené štvrtému senátu ústavného súdu, ktorý ho v súlade s citovaným ustanovením
rozvrhu práce prerokoval v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu a sudca spravodajca) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa (ďalej len „námietkový senát“). - Námietkový senát ústavného súdu po preskúmaní dôvodov uvedených vo vyhlásení sudcu tretieho senátu ústavného súdu Martina Vernarského vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2657/2023
dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na vylúčenie sudcu Martina Vernarského z prejednania a rozhodovania danej veci. - Ústavný súd pritom bral zo subjektívneho hľadiska do úvahy, že sudca ústavného súdu Martin Vernarský sám oznámil ústavnému súdu dôvody svojho vylúčenia v predmetnej veci a zároveň
neuviedol, že sa cíti subjektívne zaujatým. Súčasne však uviedol, že skutočnosti popísané v bode 2
tohto uznesenia môžu vyvolávať pochybnosti o jeho objektívnej nezaujatosti. - Pokiaľ ide o objektívne hľadisko nestrannosti, ústavný súd zastáva názor, že oznámené skutočnosti vzbudzujú objektívne pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu Martina Vernarského. Ústavný súd už vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 102/2018 rozhodol za obdobných
skutkových okolností, že pracovný pomer k sťažovateľke nie je sám osebe dostačujúci na vznik pochybností o zaujatosti sudcu ústavného súdu pri rozhodovaní v konkrétnej veci. V konkrétnych okolnostiach veci je však pomer sudcu ústavného súdu determinovaný nielen pracovnoprávnym
pomerom k zúčastnenej osobe v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2657/2023, ale zároveň aj aktívnym výkonom jeho členstva v orgáne akademickej samosprávy tejto zúčastnenej osoby. - Rektor vysokej školy (zúčastnenej osoby) je jej štatutárom, čo zároveň znamená, že je oprávnený v konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľku zastupovať aj v konaní o ústavnej sťažnosti. Zároveň je rektor vysokej školy ex lege aj predsedom vedeckej rady, ktorej členom je aj
sudca ústavného súdu Martin Vernarský, a v právomoci vedeckej rady v rámci jej zverených úloh je aj rokovanie o otázkach predložených samotným rektorom. Rektor vysokej školy teda zároveň
z titulu svojej funkcie definuje (môže definovať) aj rozsah výkonu právomoci vedeckej rady.
Okrem uvedeného rektorovi vysokej školy vo vzťahu k členom vedeckej rady, teda aj vo vzťahu k sudcovi ústavného súdu Martinovi Vernarskému, patria aj zdieľané menovacie právomoci
a zdieľané odvolacie právomoci (právomoci členov vedeckej rady odvolať). - Všetky už popísané skutočnosti determinujúce vzťah sudcu ústavného súdu k zúčastnenej osobe
v konaní o ústavnej sťažnosti podľa názoru ústavného súdu objektívne vzbudzujú pochybnosti o nestrannosti sudcu ústavného súdu Martina Vernarského v konaní vedenom ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 2657/2023. - Z uvedených dôvodov námietkový senát ústavného súdu rozhodol podľa § 49 ods. 1 prvej vety v spojení s § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
uznesenia. - Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom,
ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu. - Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom
jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. decembra 2023
Miroslav Duriš
predseda senátu
Vernársky sa vylúčil a Ústavný súd ho vylúťil a nahradil ho Molnár, ktorý mal vzťah ku srane sporu, a ten sa nevylúčil, navyše Ústavný súd nám noznámil nového sudcu Petra Molnára a tým na zabránil namietať Petra Molnára ako zaujatého súdcu.
Svôjvôľa sudcu Ústavného súdu SR Petra Molnára nemá hraníc
Klúčova argumentácia ESLP z rozsudku ESLP Pescador Valero v Spain 62435/00
„27. Zostáva určiť, či obavy sťažovateľa o nestrannosť sudcu boli opodstatnené vzhľadom na profesionálne vzťahy medzi sudcom a druhou stranou konania a či tieto vzťahy vyvolávajú pochybnosti o jeho objektívnej nestrannosti. Pre Súd je odpoveď kladná. Sudca bol na univerzite docentom a mal s ňou dlhoročné pravidelné a blízke profesionálne vzťahy. Okrem toho od univerzity poberal pravidelný príjem za svoju pedagogickú činnosť, pričom tento príjem nebol zanedbateľný (podľa vlády 7 200 eur ročne). J. B. L. teda súčasne vykonával funkciu sudcu Najvyššieho súdu Kastílie-La Mancha a funkciu docenta poberajúceho príjem od protistrany. Podľa názoru Súdu mohla táto situácia v sťažovateľovi vyvolať oprávnené obavy, že sudca J. B. L. k jeho prípadu nepristupuje s potrebnou nestrannosťou.“
Sudca Peter Molnár pri opisovaní nejakej zahraničnej nihy si nedal ani tú námahu aby si prečítal rozhodnuie ESLP na ktoré sa v knihe odvoláva, toto je katastrófa.
Pán rektor prof. Marek Števček DrSc vy ste nečitali túto časť publikácie pri inarguačnom procese sudcu Petra Molnára, ktoré prebehlo u Vás?
Celá debata | RSS tejto debaty