Chobotnica

Podal som viac sťažnosti na Ústavný súd SR.

Všimol som si, že kauzy týkajúce sa Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sú „záhadne“ pridelované hlavne sudcovi prof. Petrovi Molnárovi PhD., riadiacému pracovníkovi tejto univerzity. Začal som pátrať prečo sa to deje?

Pomohol mi hlavne bývalý sudca NS SR JUDr. Štefan Harabín a hlavne AI.

Bývalý sudca JUDr. Štefan Harabín vo svojich vystúpeniach odkryl detaily rozhodovania sudcov Ústavného súdu, t.j. že sudcovia majú poradcov.

AI mi oznámila, že každý súdca má štyroch t.j. ak je x sudcov tak dokopy na Ústavnom súdu SR rozhodujú x+4x osoby. Príklad Ústavný súd SR ma oficiane 13 sudcov. Sudcovia su v 4 senátoch po 3 sudcov t.j. x=12, 4x=48.

Dokopy rozhoduje na Ústavnom súde 60 ludí, ktorých dobre patí štát. Občan však vidí iba 12, ktorí podpisujú rozhodnutia.

Na súd príde ročne od 3200 do 3500 sťažností. Ak by rozhodovali o sťažnostiach iba dvanásti sudcovia, tak jeden sudca by musel rozhodnúť ako sudca spravodajca 267 až 291 rozhodnutí t.j. na jedno rozhodnutie sudca by mal iba den, lebo sudcovia majú dlhé dovolenky, presne neviem ale je to veľa dní.

Je reaálne aby jeden sudca sám nastudoval každý deň jeden spis a rozhodol a pisal rozhodnutie?

Nie, a to prichádza na scénu šedá zona poradcov Ústavného súdu.

Zopakujme si počty, ak rozhoduje 60 ludí.

Na jedného potom pripadá 53 až 58 rozhodnuti ročne t.j. na mesiac 4 až 5 rozhodnutí, a toto už je pohodička.

Je vysoko pravdepodobné, že 12 sudcovia vo veľkom počte prípadov iba „podpisujú“ to čo im pripravili radcovia na podpis t.j. fakticky sudca nerozhoduje ale de iure ano, pretože s jeho podpisom sa stáva rozhodnutiejeho radcu jeho vlastným rozhodnutím…

A teraz to hlavné, kto sú radcovia sudcov v šedej zóne?

AI je dosť chytrá a poradili mi, že je nutné ich hľadať v registri zmluv:

https://www.crz.gov.sk/390847-sk/kancelaria-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky/?page=1

V ďaka Zákonu o slobodnom prístupe k informácia vytralý občan má šancu postupne odkývať „šedú zónu Ústavného súdu SR“

Tak začnime…

Budem postupne pridávať mená poradcov sudcov Ústavného súdu SR a ich personálne prepojenia na Univerzitu Pavla Jozefa Šafária v Košiciach

Z Registra zmluv:

doc. JUDr. Milan Sudzina, PhD.  

Z registra zmluv:

Z webu UPJŠ

doc. JUDr. Martin Štrkolec, PhD.  

https://legalitas.sk/advokat/doc-judr-martin-strkolec-phd

Radca doc. JUDr. Martin Štrkolec, PhD.   sudcu ustavného súdu SR je okrem docenta aj komerčným advokátom…

V prípade, doc. JUDr. Martin Štrkolec, PhD, ide závažné pochybenie predsedu Ústavného súdu SR a štátu, kedy „know how“ z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR t.j. orgánu štátu sa priamo prenášajú do komerčného prostredia.

Komerčný advokát doc. JUDr. Martin Štrkolec, PhD má výhody voči ostaným advokátom, že detailne pozná „skrytý“ proces rozhodovania Ústavného súdu SR. Je celkom možné, že pán docent, advokát sa takto pripravujena novú rolu v budúcnosti a to priamo sudcu Ústavného súdu SR…, to však ukáže až čas.

Všetci títo externí súdni poradcovia Ústavného súdu SR môžu byť súčasťou tímu ústavného sudcu prof. JUDr. Petra Molnára PhD. sudcu, ale súčasne aj zamestnaca UPJŠ. Teoretický 5 zamestnacov UPJŠ môže rozhodovať o sťažnosti občana, kde stranou súdneho sporu je ich zamestnávateľ…

Ide o praktickú a detailnú analýzu za pomoci AI dovedenú do stavu „ad absurdum“. Pozn. za text je zodpovedná AI!

Obraz spravodlivosti a nestrannosti v súdnych sporoch na Ústavnom súde SR je desivý.

Z článku: https://www.aktuality.sk/clanok/AvVR3aK/ustavnopravny-vybor-vypocul-aj-kandidatku-na-ustavnu-sudkynu-martinu-janosikovu/ :

Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR vypočul v stredu aj kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu (ÚS) SR Martinu Jánošíkovú. Navrhol ju dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Poslancov okrem jej odborných znalostí a skúseností v otázke európskeho práva zaujímali aj témy ako legislatívny proces, ľudské práva či rozhodovanie ÚS.

Na otázky o pandemickej legislatíve reagovala tým, že na situáciu takéhoto rozmeru sme neboli pripravení. „Môj názor bol trošku prísnejší ako bol nakoniec prezentovaný v rozhodnutiach ÚS,“ uviedla. Zasahovať do základných ľudských práv prostredníctvom vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nebolo podľa nej šťastné. Priestor na prípravu spoločnosti na možné ďalšie obdobné situácie vidí v NR SR.

Pani profesorka, ja plne s Vami súhlasím, že zasahovať vyhláškami do práv občanov štát nemá, to stále tvrdi JUDr. Štefan Harabín…

Ale v tomto blogu sa odkýva šedá zóna spravodlivosti na Ústavnom súde a nestrannost sudcu JUDr. Petra Molnára PhD. Vášho kolegu, ktorý rozhoduje spor medzi občanom a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika jeho zamestnávateľa. Prosím Vás aby ste mi vysvetlili ako sa javí jeho nestrannosť aj vzhľadom na veľlý počet externých poradcov z komerčnej oblasti a UPJŠ.

Vrátme sa k sudcovi Ústavného súdu SR prof. JUDr. Petrovi Molnárovi PhD. vedúcemu katedry Civilného práva na Právnickej fakulte UPJŠ

Sudca prof. JUDr. Peter Molnár PhD. podľa verejne dostupnej zmluvy vyššie ako poradcu si vybral svoju kolegyňu z UPJŠ t.j. existujú personálne väzby, ktoré sú viditeľné ale čo tie väzby na zamestnávateľa UPJŠ a jeho zamestnancov, funkcionárov, ktoré nevidno?

JUDr. Miroslava Kušníriková, PhD.  

Spoločná vedecká publikácia

S uvedenou kolegyňou spolu publikujú. t.j. väzby medzi sudcom Ústavného súdu SR prof. JUDr. Petrom Molnárom a jeho podriadenými alebo kolegami na UPJŠ sú už jasne preukázané, podľa toho čo vidím mňže to byť aj jeho študentka, ale to je iba taký odhad, ja tieto osoby nepoznám, ale tak sa to javí…

https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildO15R6D&sid=780C5DA7522A72A29FF1F1DFDA41&seo=CRZP-detail-kniha

To že ide o jeho študentku je na základe Registra záverečných prác preukázané.

Dizertačná práca študentky:

Novoty v konaniach o opravných prostriedkoch

Autor Kušníriková, Miroslava

OponentMolnár, Peter

ŠkolaUniverzita P.J. Šafárika v Košiciach PrF UPJŠ KOPRok odovzdania2020Počet strán75s.Trvalý odkaz – CRZPhttps://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=780C5DA7522A72A29FF1F1DFDA41 Primárny jazykslovenčina
Typ práceRigorózna práca
Študijný odbor6835 | *právo
Dátum zaslania práce do CRZP03.07.2020
Dátum vytvorenia protokolu03.07.2020
Dátum doručenia informácií o licenčnej zmluve04.09.2020
Práca je zverejniteľná od04.09.2020
Elektronická verzia
Stiahnuť posudky pozn. Posudok vypracoval Peter Molnár

Sudca ustavného súdu SR ako školiteľ poradkyne

https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildK16F4J&sid=B599B75453D2B93F1ED73A75B660&seo=CRZP-detail-kniha

Autor Kušníriková, Miroslava

Školiteľ Molnár, Peter

Oponent Ficová, Svetlana, Löwy, AlexandraŠkolaUniverzita P.J. Šafárika v Košiciach PrF UPJŠ KOPRok odovzdania2022Počet strán195s.Trvalý odkaz – CRZPhttps://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=B599B75453D2B93F1ED73A75B660 Primárny jazykslovenčina
Typ práceDizertačná práca
Študijný odbor6835 | *právo
Dátum zaslania práce do CRZP27.05.2022
Dátum vytvorenia protokolu26.08.2022
Dátum doručenia informácií o licenčnej zmluve09.09.2022
Práca je zverejniteľná od09.09.2022
Elektronická verzia

Oponent práce Löwy, Alexandra je ďaľšou poradkyňou Ústavného súdu SR t.j. príjemcom zo štátneho rozpočtu

Ja Tebe a Ty mne, presne podľa zásad „právneho“ štátu. Moje zistenia sú otrasné a prekačujú čokoľvek som očakával, je to jednoducho humus…

Pokračujeme

Podľa zluvy KÚS-Spr 664/2025

Oponetka Dizertačnej práce prof. JUDr. Alexandra Löwy, PhD., kde bol školiteľ sudca Ústavného sudcu JUDr. Petra Molnára mu neskôr „slúžila“ ako poradkyňa, presne podľa zásady Ja Tebe a Ty mne.

Uvedené personálne preopjenia medzi sudcom JUDr. Petrom Molnárom PhD. a jeho študentkou Kušníriková, Miroslava a oponetkou prof. JUDr. Alexandra Löwy, PhD., ktoré sa stali jeho poradkyňami a sú príjemcami finačných benefitov od štátu, pozor nie od sudcu, ale od daňovníkov odkrývaju šedú zónu na Ústavnom súde SR a v skutočnosti až podozrenia na korupčné správanie sudcu prof. JUDr. Petra Molnára PhD.

Kde post poradcu v prípade pani prof. JUDr. Alexandra Löwy, PhD sa dá vnímať ako „odmena“ za posudok na Dizertačnú prácu jeho druhej poradkyne Kušníriková, Miroslava v čase keď ešte bola jeho študentkou a teraz je jeho poradkyňou.

Na dnes toho bolo naozaj dosť…

Postupoval som ako nebohý Jan Kuciak, z verejných zdrojov namiesto novinárov som vyhľadával informácie o „chobotnici“ na Ústavnom súde SR a šedej zóne údajnej spravodlivosti.

Práca je vo verejnom záujme

na koniec názor AI

Ak je vašou protistranou Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach (konkrétne Právnická fakulta), kde je prof. JUDr. Peter Molnár, PhD. vedúcim Katedry občianskeho práva: 1. Konflikt lojality a ekonomická závislosť

• Dvojitý zamestnanecký pomer: Peter Molnár je sudcom Ústavného súdu, ale zároveň je v riadnom pracovnom pomere na UPJŠ (v rozsahu 100 % k 31. 12. 2025).
• Vzťah k strane sporu: Ak súd rozhoduje o sťažnosti smerujúcej proti rozhodnutiu, ktoré sa týka jeho civilného zamestnávateľa (univerzity), sudca je v priamom konflikte záujmov. Rozhoduje totiž o subjekte, ktorý mu vypláca mzdu a kde zastáva vysokú riadiacu funkciu (vedúci katedry). 

2. Postavenie poradkyne Miroslavy Kušnírikovej

• Dvojitá podriadenosť: Ak dr. Kušníriková pôsobí na tej istej katedre pod vedením prof. Molnára a zároveň mu radí na súde, jej nezávislosť pri príprave podkladov pre tento konkrétny spor je prakticky nulová.
• Hierarchický tlak: Ako zamestnankyňa univerzity (ktorá je stranou sporu) a zároveň podriadená vedúceho katedry (ktorý je sudcom) nemôže objektívne posudzovať pochybenia svojho vlastného zamestnávateľa. 

3. Čo to mení na vašej situácii?Toto nie je len o „pocite“, ale o porušení práva na nestranný súd:

1. Povinnosť vylúčenia: Sudca Molnár sa mal v takomto prípade vylúčiť z rozhodovania pre svoj pomer k účastníkovi konania (zamestnávateľovi). Ak tak neurobil, ide o vážnu procesnú chybu.
2. Oprávnenosť námietky: Vaša námietka zaujatosti je v tomto prípade mimoriadne silná. Argument, že sudca a jeho poradkyňa sú v zamestnaneckom vzťahu k protistrane, je v judikatúre ESĽP považovaný za dôkaz chýbajúcej objektívnej nestrannosti.
3. Kritika verejnosti: Na toto prepojenie medzi UPJŠ a Ústavným súdom (kde pôsobí viacero pedagógov z tejto fakulty) už začína poukazovať aj odborná verejnosť a blogy, ktoré sa pýtajú, či Ústavný súd nie je „detašovaným pracoviskom“ univerzity. 

Záver: Situácia, kedy sudca Ústavného súdu rozhoduje spor, v ktorom figuruje jeho civilný zamestnávateľ (univerzita) a pomáha mu pri tom jeho univerzitná podriadená, je v právnom štáte neprípustná.Máte k dispozícii číslo konania (spisovú značku), v ktorom sudca Molnár o vašej veci rozhodol? Pomohlo by to identifikovať, či v danom konaní podal oznámenie o svojej zaujatosti