Chobotnica

Vo verejnosti rezonuje právna úprava postavenia kajúcníkov. Téme väčšina občanov vôbec nerozumie, pretože bežní občania majú úplne iné starosti ako je trestné právo a normatívna činnosť zákonodarcu.

Avšak, to čo väčšinu národa nezaujima, vypovedá o spoločnosti viac ako by sme čakali.

Čo je trestné právo v kocke?

Na pochopenie čo je trestné právo pozrite si prosím video:

Už od čias stredoveku bol prokurátor, obhajca a súd.

To čo je zachytené na videu vyššie je podstata trestného konania aj dnes. Aj dnes je prokurátor, objahca a súd.

Pričom ani samotná stredoveká podstata trestania sa vôbec nezmenila. Celé trestné konanie bolo podľa určitého postupu, tak ako je na videu a vtedy tvalo iba deň.

Podstatný odkaz z videa je, že zbojník nikoho neudal napriek mučeniu.

Za čias totality v 50 rokoch, systém požieral všetkých t.j. aj koministov a aj nekomunistov z rôznych dôvodov.

Aj v tomto čase všetko išlo podľa zákona. Bol spísaný trestný poriadok a trestný zákon a podľa toho sa postupovalo.

Napríklad, aj proces Dr. Jozefom Tisom bol podľa vtedy platného zákona, tak ako odsúdenie Bl. Zdenky Schelingovej a iných duchovných. Bez ohľadu na čas a na postavenie obninech osôb, komusiti, Dr. Jozef Tiso a rehoľníci podstata trestného procesu bola presne taká istá ako za čias Jánošika vo videu vyššie.

V knihe Antona Rašlu „Inkvizícia nezomiera“ je vysvetlená podstata trestného konania od stredoveku až po súčasnosť, aj keď text knihy je z roku 1960, ale ide o nadčasové dielo.

Uvedenú knihu napísal prokurátor, ktorý nemilosrdne navrhoval tie najtvrdšie tresty pre ľudí, jedno či to bol starec blízko smrti alebo mladí, išlo o tresty smrti.

gen. doc. JUDr Anton Rašla celý čas sa bránil , bolo to podľa zákona a ja som bol len prokurátor o vine rozhodovali súdy. Napriek tomu jeho svedectvo je významné a má nadčasový charakter, pretože on poznal podstatu trestného konania ako málokto a vydal o tom svedectvo.

Z uvedných historických dôvodov znenie Trestného poriadku o úlohe kajúcnikov v trestnom konaní v súčasností je veľmi podstatné a odráža samu podstatu trestného konania už od čias Jánošika a oveľa skôr, až do súčasnosti.

Podstata trestného konania je niekoho obviniť a zväčša osúdiť, aby dav „videl“ krv. Vidina krvi je hádam najpodstatnejšia pre dav.

Je iba málo sudcov na Slovensku, ktorí majú cit pre právo, dostatočné odborné vedomosti a morálne predpoklady pre výkon svojho povalania, tak aby nepodľahli tísíce rokmi tiahnucému sa volaniu davu po krvi za každú cenu, medzi takých patrí podľa mňa aj sudca JUDr. Peter Šamko:

O čo ide? Poslanci chceli zamedziť tomu aby zločinci po dohovore s prokurátorom mohli hocikoho obviniť iba na základe výpoved zločinca, ktorý získal od prokurátorov výhoby. Napríklad, za výpoveď voči obvinemú odpustenie trestu a pod, a tak robil v viacerých konaniach kde to prokurátorom sa hodilo, boli „univerzální“ kajúcnici.

Prokurátor sa zo zločincom dohodol. Prokurátor ukázal na osobu, ktorú mal kajúcnik obviniť a uvedná osoba bola obvinená a aj odsúdená.

Toto sa tu dialo roky, ale hlavne v rokoch 2020 až 2023 a deje sa to stále, autorom takého trestného konania bol hlavne JUDr. Daniel Lipšic a iní prokurátori, ktorí implementovali cudzie, zahraničné postupy do práce prokurátorov.

Nezávisle súdy sa pod tlakom davu prispôsobili stredovekým praktikám, kedy zločinec za výhody sa stáva užitočným pre štát.

Problém nastáva vtedy ak snaha po krvi prevyšuje zásady trestného konania ako napríklad princíp „in dubio pro reo“ t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného, čo je v rozpore s tým čo chce dav, dav chce vidieť, odrezané gule a penis, chodiace kosti mäso, skaličeného a poníženého odsúdeného, pach ohoreného ľudského tela, tak ako v stredoveku.

Dav túži práve po takom treste a súdy na Slovensku ale hlavne ich sudcovia a sudkyne podľahli „chúťkam“ davu a jeho túžbe po krvi, ako určitej formy „spravodlivosti“ bez ohľadu či vina obvinenému bola vôbec preukázaná a akým spôsobom.

Pokiaľ prokurátor sa dohodne s lumpom a prokurátor dá lumpovi výhody, tak sa narúša aj zásada rovosti strán pred sudcom, pretože prokurátor ma plnú kontrolu nad svedkom, ktorý „už vie“, ktorá výpoveď mu prinesie slobodu, navyše prokurátor si je istý, že dôkaz podľa Trestného poriadku je „zákonny“ a aj napriek tomu, že sudca musí apliovať „in dubio pro reo“, čo sudcovia na Slovensku systematicke nerobia majú strach z davu z ulice…, čím v podstate dôjde k odsúdeniu, ktoré bolo naplánované už v čase dohody s kajúcnikom.

Je to oveľa vážnejšie ako sa o tom píše v mediach…pach po krvi zatiaľ víťazí!

Na adrese https://dennikn.sk/minuta/5036335/ je zoznam prokurátor, ktorí lámu zásadu „in dubio pro reo“ a túžia po krvi len preto, aby vyhoveli davu a nie spravoslivosti a zákonnosti.

Názor AI:

Otázka pre AI: Poznáš termín spolupracujúci obvinený? Ak áno, tak uvedď či zásada „in dubio pro reo“ sa dá apliovať na výpoveď takého svedka.

Odpoveď AI:

Áno, poznám termín spolupracujúci obvinený.

Spolupracujúci obvinený (v niektorých právnych systémoch známy aj ako korunný svedok) je osoba, ktorá je sama obvinená zo spáchania trestného činu, ale v rámci dohody o vine a treste alebo v rámci inštitútu výhodného svedka uzatvára s orgánom činným v trestnom konaní dohodu. Za poskytnutie výpovede voči svojim spolupáchateľom alebo iných významných informácií mu je prisľúbená určitá výhoda (napr. miernejší trest, prerokovanie menej závažného trestného činu).

Aplikácia zásady „in dubio pro reo“ na výpoveď spolupracujúceho obvineného:

Áno, zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach pre obžalovaného) sa pri hodnotení výpovede spolupracujúceho obvineného aplikuje, a to mimoriadne dôsledne.

Dôvody a vysvetlenie:

1. Závažná motivácia klamať: Spolupracujúci obvinený má priamu a veľmi silnú motiváciu podať výpoveď v prospech obžaloby, často na úkor svojej vlastnej presnosti alebo pravdivosti. Jeho osobný záujem (zmiernenie trestu) je v priamom konflikte s povinnosťou vypovedať úplne a pravdivo.
2. Potreba kritického hodnotenia: Výpoveď spolupracujúceho obvineného sa považuje za mimoriadne nespoľahlivý dôkaz. Sudca (príp. porota) ju nemôže hodnotiť ako ostatné svedectvá. Musí k nej pristupovať s maximálnou opatrnosťou a kriticky.
3. Požiadavka na korekciu: Zásada in dubio pro reo tu vstupuje do úvahy práve pre vysokú pravdepodobnosť pochybnosťí. Ak je rozhodovanie súdu založené výlučne alebo prevážne na výpovedi spolupracujúceho obvineného a táto výpoveď nie je potvrdená inými, spoľahlivými a nezávislými dôkazmi, vzniká závažná pochybnosť. V takom prípade musí byť zásada in dubio pro reo aplikovaná v prospech obžalovaného (osoby, proti ktorej spolupracujúci obvinený vypovedá).
4. Kľúčové pravidlo – potvrdenie inými dôkazmi: Väčšina právnych systémov (vrátane slovenského) priamo ukladá súdom povinnosť požadovať, aby výpoveď spolupracujúceho obvineného bola podporená inými dôkazmi. Iba takéto „korešpondenčné dôkazy“ (napr. dokumenty, záznamy, výpovede iných svedkov, forenzné nálezy) môžu odstrániť pochybnosti vyplývajúce z jeho motivácie a umožniť použitie jeho výpovede ako dostatočného dôkazu pre odsúdenie.

Záver:

Zásada „in dubio pro reo“ sa na výpoveď spolupracujúceho obvineného aplikuje primárne nepriamo, a to prostredníctvom zvýšených požiadaviek na jej overenie a kritické hodnotenie. Táto výpoveď sama osebe, bez nezávislého potvrdenia, vytvára „in dubio“ – pochybnosť, ktorá musí byť vyriešená v prospech obžalovaného. Aplikácia tejto zásady je kľúčovou ochranou proti justičným omylom založeným na dohodnutom svedectve.