Chobotnica

Dňa 15.03.2017 policajtka OO PZ Košice Staré mesto vydala uznesenie o odovzdaní vecí na prejednanie priestupku na Okresný úrad Košice podľa §197 ods 1 písm a) Trestného poriadku.

V tomto okamihu trestné konanie bolo riadne a zákonné ukončené. Nešlo o prekážku veci rozhodnutej to znamená, že za splnenia zákonných podmienok bolo možné konanie obnoviť. Zvyčajne sa jedná o nové skutočností, ktoré vedú k inému právnemu záveru či ide o trestný čin.

Podstata manipulácie s trestným konaním je v tom, že zákonné podmienky na obnovu trestného konania nenastali. Neexistoval žiaden zákonný dôvod na obnovu konania, avšak napriek tomu konanie bolo obnovené nezákonným postupom dvoch štátnych orgánov.

Uznesenie o odovzdaní veci zo dňa 15.03.2017 na prejednanie priestupku bolo predložené zákonnému dozorovému prokurátorovi Mgr. Jozefovi Stankovi, ktorý sa oboznámil s uznesením.

V tomto bode prokurátor bol povinný začať trestné stíhanie, ak by došiel k záveru, že je dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin podľa Trestného zákona. Prokurátor Mgr. Jozef Stanko vykonal svoju právom dozorového prokurátora, nezačal trestné stíhanie. O úkone prokurátora sa nevydáva žiaden doklad.

Čo nastalo s procesného a právneho hľadiska?

Okresná prokuratúra Košice I konaním dozorového prokurátora Mgr. Jozefa Stanka vykonala zákonný dozor v trestnom konaní, kde prebehlo objasňovanie trestné oznámenie na autora príspevku v súlade s Trestným poriadkom .

Okresná prokuratúra Košice I ako štátny orgán (štát) prvý raz rozhodla, že sa nejedná o trestný čin.

Zákonodarca v Trestnom poriadku určil presný postup čo bude ďalej:

Podľa § 197 Trestného poriadku:

(1)Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec

a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,

(3) Uznesenie podľa odseku 1 alebo 2 sa doručí oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

Podľa odseku 1 písm a) Trestný poriadok explicitne určil, že trestné konanie sa odovzdáva na na prejednanie priestupku. Očakáva sa, že k prejednaniu priestupku podľa Trestného poriadku musí dôjsť, ak sa jedná o podozrenie na priestupok.

V tomto štádiu som už bol podozrivý nie z trestného činu podľa Trestného zákona, ale bol som podozrivý z priestupku, podľa Zákona o priestupkoch. Ide podstatnú právnu skutočnosť o ktorej už raz rozhodol štátny orgán, Okresná prokuratúra Košice I.

Z ustanovenia §197 ods 3 Trestného poriadku vyplýva, že policajt a prokurátor mi neoznámili obsah uznesenia. Nepoznal som právne posúdenie trestného oznámenia.

Vôbec som nevedel, že štát ma podozrieva zo spáchania priestupku. Toto už je fundamentálny problém, kedy som sa dostal do nevýhodnej pozícií voči štátu. Nevedel som, že som podozrivý z priestupku.

V tomto okamihu došlo k nezákonnému zásahu štátu do práva podozrivého z priestupku, ktorý má právo poznať, že ho štát podozrieva z priestupku.

Historický samotný priestupok, tak ako ho poznáme, je dedičstvo podľa práva Rakúsko Uhorskej Monarchie, ktoré pretrvalo až do dnes. Trestná povaha priestupku sa zachovala viď rozhodnutie ESĽP Lauko v. Slovensko (prípad sa týkal konania o priestupku podľa ust §49 ods 1 písm d) Zákona o priestupkoch). Priestupok podľa §49 ods 1 písm d) Zákona o priestupkoch je vo svojej podstate je trestným činom, ale menej závažným ako iný trestný čin podľa Trestného zákona.

Trestných činov za čias Monarchie pribúdalo, ale panovník chcel mať poriadok. Nariadil aby to čo rozhodovali súdy ako trestné činy sa „delegovalo“ na úrady miestnej samosprávy z právomocou súdiť menej závažné trestné činy, čím sa v Monarchií odľahčili preťažené súdy od menej závažných trestných činov.

V minulosti na území Slovenska až do roku 1995, napríklad aj podľa ustanovenia §60 zákon 372/1990 do roku 1995 bolo štátom garantované právo, na obhajobu aj vo veci priestupku (menej závažného trestného činu). Kde už aj podozrivý z priestupku mal právo vedieť, že štát ho podozrieva z priestupku, ale zároveň mu zaručuje práva na obhajcu a právo poznať podozrenie.

Zopakujeme si toto ustanovenie:

§ 60 (1) Ak vznikne podozrenie, že priestupok spáchala určitá osoba, oznámi orgán Zboru národnej bezpečnosti tejto osobe, z akého priestupku je podozrivá, najneskôr na začiatku osobného jednania s ňou.

(2) Osoba podozrivá zo spáchania priestupku je oprávnená dať sa zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí.

(3) Obdobné oprávnenie patrí i zákonnému zástupcovi mladistvého.

(4) Ak o to požiada zákonný zástupca mladistvého, má právo zúčastniť sa úkonov pri objasňovaní priestupku mladistvého.

V mojom prípade pri prvom výsluchu na polícií v roku 2017 som vypovedal ako iná osoba. Nebolo mi oznámené, že som podozrivý z trestného činu a ani priestupku. Podal som vysvetlenie a tým sa vec pre mňa ukončila, tak ako v iných podobných prípadoch, pri objasňovaní trestného oznámenia a pri podaní vysvetlenia. Tam sa nič inej osobe neoznamuje, len, že sa má vyjadriť k tomu čo sa pýta policajt na základe obsahu trestného oznámenia.

Z ustavenia §60 zákona 372/1990 do roku 1995 bolo zrejmé, že policajt t.j. štát mal povinnosť mi to oznámiť, ale iba vtedy ak by toto ustanovenie platilo, avšak toto ustanovenie bolo už štátom v roku 1994 odstránené z právneho poriadku štátu. V roku 2017 už chýbala štátom garantovaná ochrana mať obhajcu už pri podozrení na spáchanie priestupku.

Pod zákonom, kde ustanovenie už chýba sú podpísaní (Časová verzia predpisu účinná od Časová verzia predpisu účinná od 01.10.1994 do 30.09.1995). Zmena zákona nastala v čase úradníckej vlády Moravčíka https://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_15._marca_1994_do_13._decembra_1994

Úradnícka vláda pravdepodobne na návrh Ing. M. Dzurindu a JUDr. D. Lipšica (boli podpísaný pod dôvodovou správou) odstránila v roku 1994 zo zákona o priestupkoch ustanovenie § 60. Natrvalo úradnícka vláda spolu s poslancami t.j. so zákonodarcom odstránili z právnych predpisov na Slovensku práva podozrivých z priestupku a tento stav trvá stále, napriek tomu, že v EU platia smernice 2012/13/EU a 2013/48/EU!

Skutočnosť, že ochrana podozrivých z priestupku chýba aj v Trestnom poriadku poriadku, výrazne zasiahla do práva na ochranu podozrivých z priestupku.

Dôvodom rozhodnutia zákonodarcu a úradníckej vlády v roku 1994 bolo urýchliť priestupkové konania, za cenu zníženej právnej ochrany podozrivých z priestupku t.j. za cenu zásahu do práva na obhajobu.

Zákonodarca v roku 1994 vedome zasiahol do ľudských práv, ktoré neprípustným spôsobom obmedzil, len preto aby urýchlil priestupkové konania, ktorých počet po roku 1989 enormne narástol a štát v roku 1994 nebol schopný na zmenu reagovať.

Podľa autora ide o brutálny zásah zákonodarcu v roku 1994, ktorý by mal súčasný zákonodarca t.j. parlament odstrániť, a to čím skôr.

V súčasností smernice EU 2012/13/EU a 2013/48/EU nie sú transponované do Zákona o priestupkoch a v Trestnom poriadku vo vzťahu k priestupkom. Sú síce transponované do Trestného poriadku, ale nezaručujú práva podozrivým z priestupku, tak ako ust. §60 zákona 372/1990 pred zásahom úradníckej vlády a zákonodarcu v roku 1994 do Zákona o priestupkoch s následkom odstránenia práv podozrivých z priestupku z právnych predpisov Slovenskej republiky.

Dňa 28.03.2017 na Okresnom úrade Košice sa začalo správne konanie sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/017767, kde sa malo prejednať podozrenie na priestupok podobne ako v prípade ESĽP Lauko v Slovensko.

V tomto štádiu celé konanie sa dostalo do pôsobností iného orgánu, ktorý má právomoc rozhodnúť, či podozrenie z priestupku je skutočne aj priestupok a vydať o tom rozhodnutie ak sú splnené podmienky.

V mojom prípade boli splnené všetky zákonne podmienky, aby Okresný úrad Košice vydal rozhodnutie o tom, či som skutočne spáchal priestupok, ak štát ma podozrieval, že som ho mohol spáchať.

V konaní sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/017767 boli splnené všetky zákonné podmienky na obvinenie autora príspevku z priestupku. Ide o dôležitý úkon, kde až od tohto momentu po odstránení §60 zo zákona 372/1990 v roku 1994 získava podozrivý z priestupku práva, poznať obvinenie, poznať spis a mať možnosť sa obrátiť na advokáta.

Ide o kľúčový moment nadobudnutia práv, ktoré ste mali mať už v čase vydania uznesenia o odovzdaní veci na prejednanie priestupku.

Vinou zákonodarcu a úradníckej vlády v roku 1994 vznikla právna medzera, kedy štát Vám nezaručil Vám patriace práva na obhajobu pred podozrením štátu zo spáchania priestupku.

Okresný úrad Košice bol síce povinný konať podľa Zákona o priestupkoch a autora príspevku obviniť, ale vedome obišiel svoje právomoci a povinnosti zo zákona. Pretože umožnil aby právnu medzeru v ochrane podozrivých z priestupku, využil okresný prokurátor JUDr. Jozef Sonderlich, ktorý konal v rozpore s Trestným poriadkom a Zákonom o priestupkoch.

Dňa 30.03.2017 z neznámeho dôvodu si okresný prokurátor JUDr. Jozef Sonderlich vyžiadal z Okresného úradu Košice pôvodný trestný spis na opakovanú kontrolu.

Takýto postup „opakovanú kontrolu„ Trestný poriadok bez udania dôvodu prokurátorom vôbec nepozná.

V tomto štádiu okresný prokurátor JUDr. Jozef Sonderlich mal právo iba nazerať do spisu sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/017767 z dôvodu, že správne konanie sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/017767 nebolo ukončené.

Prokurátor má právomoc vykonať dozor prokurátora na Okresnom úrade Košice, ale iba vtedy, ak by konanie sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/017767 bolo riadne a zákonne ukončené, čo do dnešného dňa nie je!

Dnes už vieme naisto, že JUDr. Jozef Sonderlich, nebol dozorový prokurátor v trestnej veci, kde si vyžiadal trestný spis, nekonal „ex offo“, nebol podaný žiaden opravný prostriedok a hlavne neboli mu známe žiadne nové skutočností o skutku, nevykonával žiaden dozor zákonnosti na správnom orgáne.

Okresný prokurátor JUDr. Jozef Sonderlich nemal žiaden zákonný dôvod na vyžiadanie spisu a zásah do konania iného štátneho orgánu. Navyše ako prokurátor si bol vedomý, že vedome koná, tak aby som nezískal ani práva obvineného z priestupku, toto bolo podstatné pre jeho nezákonne konanie. Jednoducho zneužil medzeru v práve a konal tak ako mu zákony neumožňovali.

Okresný úrad Košice bol dňa 06.04.2017 povinný zo zákona o priestupkoch obviniť autora príspevku z priestupku, pretože boli na to splnené zákonné podmienky, aby autor priestupku získal práva účastníka priestupkového konania a vedel sa voči obvineniu z priestupku brániť. Tam nebola žiadna iná možnosť!

V takomto zákonom prípade, by som vedel sa už brániť o vedel by som včas o svojvôli okresného prokurátora JUDr. Jozefa Sonderlicha,

Okresný úrad Košice bol povinný zákonným spôsobom vybaviť žiadosť prokurátora až po tom, čo by som sa stal účastníkom konania, tak aby som o postupe prokurátora vedel zo spisu, a vedel si overiť, či by boli vôbec splnené zákonné podmienky na vydanie spisu späť na prokuratúru, bez rozhodnutia Okresného úradu Košice o obsahu pôvodného podania.

Mohol by som následne podávať opravné prostriedky a pod, na ktoré mi však nevzniklo právo, pretože o toto išlo, aby som nič nevedel o nezákonnom konaní okresného prokurátora JUDr. Jozefa Sonderlicha zo spisu sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/017767, ku ktorému som nemal žiaden prístup, pretože dva štátne orgány súčasne porušili zákony s následkom, že som sa nestal účastníkom konania o priestupku napriek tomu, že zákonné podmienky prikazovali Okresnému úradu Košice ma obviniť z priestupku.

Toto sa však nestalo, Okresný úrad Košice z dvoch možností rozhodovania dňa 06.04.2017 si vybral takú, že uprednostnil žiadosť prokurátora a v rozpore so svojou právomocou a navyše aj povinnosťou zo zákona ma obviniť. Okresný úrad Košice neobvinil autora príspevku z priestupku, čim ho vedome ukrátil na právach poznať obsah spisu a brániť sa voči obvineniu štátu z priestupku ako aj svojvôli okresného prokurátora JUDr. Jozefa Sonderlicha včas.

Okresný úrad Košice neskôr, až v roku 2022, mi oznámil (po piatich rokoch a po veľmi početných sťažnostiach), že konanie sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/017767 nebolo ukončené zákonným spôsobom a tento stav trvá až do dnes.

Okresný úrad Košice a Okresná prokuratúra Košice I si našli spoločnú obranu. Podstata obrany bola v tom, že sa nezačalo priestupkové konanie v rámci správneho konania sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/017767, pretože ma Okresný úrad Košice neobvinil z priestupku (ponezákonný postup).

Orgán štátu sa odvolal na vlastný nezákonný postup, tak všetko bolo v poriadku.

Druhým štátny orgánom vedome porušujúcim zákony bola Okresná prokuratúra Košice I, ktorá organizovala celé nezákonne trestné stíhanie a ktorá si bola vedomá, že zneužíva právo o využíva medzeru v zákonoch nevykonal dozor zákonností na Okresnom úrade Košice.

Nezákonnosť konania Okresného úradu Košice I a okresného prokurátora JUDr. Jozefa Sonderlicha je v tom, že mi dva štátne orgány vedome odopreli právo brániť sa voči podozreniu zo spáchania priestupku, ak ma dňa 06.04.2017 Okresný úrad Košice v rozpore so zákonom neobvinil z priestupku, čím mi vedome odňal štátny orgán práva poznať spis, mať obhajcu a mať právo na opravné prostriedky, ktoré patria účastníkovi priestupkového konania, ktorým som sa mal stať vzhľadom na splnenie všetkých zákonných podmienok a nestal som sa v dôsledku nezákonného postupu Okresného úradu Košice.

O všetky práva ma obrali dva štátne orgány, ktoré využili medzeru v zákone o priestupkoch vedome odstránený §60 zákona 372/1990 zákonodarcom v roku 1994 počas úradníckej vlády Jozefa Moravčíka. Okresný úrad Košice dňa 06.04.2017 účelovo urobili nesprávny výber z dvoch možností svojho procesného postupu.

Každý štátny orgán pri takej voľbe, ak je právna medzera, či neistota, musí voliť taký postup, aby zachoval ústavné práva subjektu o ktorom rozhoduje a ktoré v danom okamihu subjektu prináležia, t.j. právo poznať z čoho som bol podozrivý, ako aj dôvody prečo z mne neznámeho dôvodu skorumpovaný štát Okresná prokuratúra Košice I zmenil svoje pôvodné rozhodnutie, že sa nejedná o priestupok.

Na základe uvedeného skutkového základu a už skôr uvedeného posúdenia, mám právo domáhať sa od dvoch skorumpovaných štátnych orgánov, aby pôvodne konanie sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/017767 v demokratický skorumpovaný štát bolo už raz riadne a zákonne ukončené, po vyše siedmych rokoch, aj keď nepatrím ku žiadnej štátom preferovanej menšine!

V zásade ide o oprávnené očakávania každého občana, že štát postupuje výslovne podľa Čl 2 ods 2 Ústavy Slovenskej republiky. Očakávania, že štát zaručil práva občanom chránené Ústavou a medzinárodným právom poznať rozhodnutie štátu o podozrení zo spáchania priestupku, ak už štát si dal námahu a raz rozhodol, že občan je podozrivý z priestupku (pozor nie až obvinený, čo autor príspevku sa dozvedel až po rokoch, že obvineným mal byť ale nebol) a následne aj práva poznať rozhodnutie štátu, či podozrenie štátu bolo dôvodné.

V Košiciach 01.12.2024 Ing. Jozef Černák, PhD.