Dobrý deň, ako vždy odvolám sa Ústavu fašistického Slovenského štátu z roku 1939 ako minima ľudských práv počas fašizmu, v čase vojny a vojnového besnenia vtedajšieho Nemecka a vyspelého Západu voči Rusku.
Opakujem a reagujem na komentár, nič som nepil, píšem to tak aby som nebol trestne stíhaný, trestné právo a trestný zákon poznám. Ešte raz ja nesúhlasím s tým, čo sa dialo voči menšinám počas Slovenského štátu ale poukazujem ako v moderných dejinách ľudia na Slovensku boli po zbavovaný ľudských práva, a to demokratickou parlamentnou cestou, až boli v stave, kedy majú podozriví z priestupku menšie práva ako mali od roku 1939 do roku 1995.
Toto je podstata a zameranie článku. Žiadam komentujúcich, aby rešpektovali môj odmietavý postoj a už vyslovený nesúhlas k zbesilostiam vojny a fašizmu, tento príspevok nie je o menšinách a ich právach v čase Slovenského štátu. Ešte raz rešpektujte to čo je napísane a nie „dristy“, ktoré mi vkladáte do úst a vôbec nie sú obsahom tohto príspevku.
Podpíšte sa prosím a vyjadrujte k sa téme a nie k tomu, čo nie je obsahom tohto príspevku. Viete vôbec vyjadriť svoj názor k predloženej téme práv podozrivých z priestupku?
https://www.upn.gov.sk/data/pdf/ustava1939.pdf
Odvolávka na Ústavu z roku 1939 nemá nič spoločné s tým, čo sa dialo počas Slovenského štátu voči menšinám, čo odsudzujem. Avšak na základe obsahu Ústavy fašistického Slovenského štátu oceňuje úroveň právneho myslenia tvorcov tejto Ústavy, ktorú považujem za Ústavu moderného štátu v tej dobe, opakovane nejedná sa žiadnu glorifikáciu vtedajšieho zriadenia.
Z Ústavy z roku 1939 citujem :
HLAVA DEVIATA.
Súdnictvo.
§ 65.
(1) Súdna moc prislúcha štátnym súdom a osobitným súdom. Ich organizáciu, obor ich pôsobnosti, ich príslušnosť a pokračovanie pred nimi upravujú osobitné zákony.
(2) Nikto nesmie byť zbavený svojho zákonného sudcu.
(3) Výnimočné súdy možno zriadiť len pre pokračovanie v trestných veciach, len v prípadoch zákonom vopred určených a len na čas obmedzený.
§ 66.
(1) Súdnictvo vo všetkých inštanciách je oddelené od správy.
(2) Osobitné zákony určujú, ktoré správne úrady majú súdnu moc vo veciach, odkázaných na trestné pokračovanie policajné alebo finančné.
(3) Právomoc vojenských súdov možno rozšíriť na civilné obyvateľstvo len počas vojenného stavu podľa zákonných ustanovení a len na činy v tejto dobe spáchané. Vo výnimočných prípadoch možno nevojenské ozbrojené štátne orgány na určitom území podrobiť právomoci vojenských súdov.
(4) Vo všetkých prípadoch, v ktorých správny úrad podľa zákona rozhoduje o súkromnoprávných nárokoch, strana, ktorá je týmto rozhodnutím dotknutá, môže sa po vyčerpaní opravných prostriedkov domáhať nápravy pred štátnymi súdmi, ak to nevylučuje zákon.
(5) Riešenie sporov vo veci oboru pôsobnosti medzi súdmi a správnymi úradmi upravuje zákon.
§ 67.
(1) Sudcovia sú nezávislí v svojej sudcovskej funkcii a viazaní sú len zákonom.
(2) Podrobnosti o služebných pomeroch sudcov, najmä o ich disciplinárnej zodpo- vedností a o podmienkach, potrebných na dosiahnutie miesta sudcu z povolania, určujú osobitné zákony.
§ 68.
Sudcovia z povolania sú ustanovovaní na svoje miesta vždy trvale; proti svojej vôli môžu byt preložení alebo daní do výslužby len v prípadoch novej súdnej organizácie v dobe zákonom určenej alebo na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým môže byť vyrieknuté i pozbavenie sudcovského úradu; do výslužby môžu byť daní na základe právoplatného
rozhodnutia i v tom prípade, keď dosiahnu veku zákonom určeného. Podrobnosti určuje osobitný zákon. Tento zákon určuje i podmienky, pri ktorých môže byť sudca z povolania suspendovaný z úradu.
§ 69.
Sudcovia z povolania nesmú mať iných funkcií platených stálych alebo občasných, nakoľko zákon nedovoľuje výnimky.
§ 70.
Rozsudky sa vynášajú menom Republiky.
§ 71.Sudcovia pri rozhodovaní majú skúmať platnosť vládnych nariadení; pri zákonoch a nariadeniach s mocou zákona môžu skúmať len to, či boly riadne vyhlásené.
§ 72.
Prezidentovi republiky prislúcha právo udeľovať milosť, najmä odpúšťať alebo zmierňovať tresty, uložené trestnými súdmi a disciplinárnymi vrchnosťami a právne následky takýchto odsúdení, počítajúc do toho aj zahladenie odsúdení, a – s výnimkou trestných činov,
ktoré sa stíhajú len súkromnou obžalobou, – nariaďovať, aby sa súdne trestné pokračovanie nezavádzalo, alebo aby sa zastavilo.
§ 73.
Zodpovednosť štátu a sudcov za náhradu škody, ktorú títo zapríčinili tým, že porušili
právo vo svojej sudcovskej funkcii, určuje osobitný zákon.
§ 74.
(1) Ochranu proti rozhodnutiam správnych orgánov poskytuje správne súdnictvo.
(2) Štát a vinný štátny orgán (zamestnanec) ručí za škodu, spôsobenú nezákonným výkonom verejnej moci.
(3)Podrobnosti určujú osobitné zákony.
Čo znamená § 66.
(2) Osobitné zákony určujú, ktoré správne úrady majú súdnu moc vo veciach, odkázaných na trestné pokračovanie policajné alebo finančné?
Správny úrad má súdnu moc vo veciach odkázaných na trestné pokračovanie policajné alebo finančné. Ide o historický fakt, že mnohé trestné veci policajné a finančné boli považované za trestné veci o ktorých rozhodoval správny úrad a nie súd.
V roku 1939 právny systém zaručoval súdnu ochranu aj tomu, čo dnes nazývame priestupok.
Fašistický Slovenský štát poskytoval svojim občanom súdnu ochranu aj pri malej trestnej a finančnej protizákonnej činností.
ESĽP v rozhodnutí Lauko v. Slovensko priznal, že odvolacie konanie v rámci priestupku musí byť chránené čl. 6 ods 1 Dohovoru, čo v tom čase na Slovensku nebolo napriek tomu, že už fašistický Slovenský štát, totalita do roku 1989 poskytovali súdnu ochranu, takému konanie nie cez ordinárny súd, ale cez úrad s právomocami súdu a rôzne ľudové súdy a pod.
Ide o šokujúce zistenie ako sa po roku 1989 degradovali práva podozrivých pozor nie obvinených z priestupku, ktoré v modernej po novembrovej spoločností nedosahovali ani úrovne práv počas fašistického Slovenského štátu, či následne totality do roku 1989.
Poďme sa pozrieť podrobnejšie kde sa stala chyba a kto ju spôsobil.
Zákon o priestupkoch z 28.08.1990 obsahoval ustanovenie §60 (dečistvo z čias Slovenského štátu a totality), ktoré znelo:
§ 60
(1) Ak vznikne podozrenie, že priestupok spáchala určitá osoba, oznámi orgán Zboru národnej bezpečnosti tejto osobe, z akého priestupku je podozrivá, najneskôr na začiatku osobného jednania s ňou.
(2) Osoba podozrivá zo spáchania priestupku je oprávnená dať sa zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí.
(3) Obdobné oprávnenie patrí i zákonnému zástupcovi mladistvého.
(4) Ak o to požiada zákonný zástupca mladistvého, má právo zúčastniť sa úkonov pri objasňovaní priestupku mladistvého.
V roku 1991 podozrivý z priestupku mal práva, tak ako zaručujú skoro o dvadsať rokov neskor smernice 2012/13/EU a 2013/48/EU.
Nie je to šokujúce?
Dedičstvo právnych systémov z totality zaručovali práva, ktoré akceptovala EU až po vyše 20 rokov od ponovembrovej zmeny na Slovensku a vo Východnom bloku.
Šokujúce je aj to, že demokratickým postupom v čase vlády https://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_15._marca_1994_do_13._decembra_1994
Niekde v poznámkach mám, že dôvodovú správu predkladal Ing. Dzurinda a JUDr. D. Lipšic, nechce sa mi hľadať, treba to overiť, ale podľa pamäti to boli títo dvaja. Vrátil sa JUDr. V. Mečiar do vlády a ten to ponechal bezo zmeny, napriek tomu, že bol právnik a musel vedieť, že ide o uľahčenie štátu trestať malú kriminalitu, ktorá po roku 1989 enormné narástla a toaj za cenu pozbavenia práv podozrivých z malej kriminality. Štát vedomím porušením ľudských práv podozrivých z priestupku. pozor nie obvinených (tam stačilo už podozrenie na získanie práva) získal nezákonnú výhodu na dlhé desaťročia v „zrýchlení“ priestupkového konania a otvorila sa mu „zákonná cesta“ na manipulovanie trestných konaní, podľa želania iných subjektov ako bol štát.
V roku 1994, tieto demokratické záruky §60 zákona 372/1990 pre podozrivých z priestupku a ľudských práv z čias totality a fašistického Slovenského štátu boli demokraticky odstránené z právneho systému, aby umožnili tzv. demokratickému štátu po roku 1994 bez právnej ochrany podozrivých z priestupku oveľa rýchlejšie trestať malú trestnú činnosť vrátane finančných podvodov.
Ide o nádhernú ukážku ako sa to robilo, ako ľudia na Slovensku prichádzali o ochranu ľudských práv, ktoré zaručoval už fašistický Slovenský štát a tzv, totalita do roku 1989.
Čo robili vlády JUDr. Róberta Fica CSc. v tom aby udržali aký taký štandard ľudských práv po roku 1989 nič, pretože sa jednalo iba o priestupky a nie oligarchov.
Po nástupe poslednej vlády JUDr. R. Fica CSc. došlo k radikálnej zmene Trestného poriadku, do ktorého síce už sú transponované smernice EU, ale iba pri právach podozrivých z trestného činu podľa Trestného zákona a nie podľa Zákona o priestupkoch, napríklad §197 ods 1 písm a) Trestného poriadku nemá poučenie o právach podozrivej osoby z priestupku a prešiel dokonca aj Ústavným súdom Slovenskej republiky ako ustanovenie súladné s právom EU.
Pričom práve pri vydaní uznesenia o odovzdaní veci na prejednanie priestupku, štát označí osobu za podozrivú z priestupku a jednoznačne určenú avšak neposkytne tejto osobe ako osobe podozrivej z malej trestnej činností jej patriace práva pokiaľ túto osobu Okresný úrad neobviní, čo je podľa mňa zjavne medzera v ochrane ľudských práv a dá sa zneužiť, tak ako sa to už stalo v konaní OU-KE-OVVS2-2017/017767, kde skorumpované štátne orgány ako Ministerstvo vnútra a hlavne Generálna prokuratúra SR nevedia navodiť zákonný stav t.j. aby konanie OU-KE-OVVS2-2017/017767 bolo ukončené po vyše siedmych rokoch podľa Zákona o priestupkoch a Čl 2 ods 2 Ústavy Slovenskej republiky zo súčasností!
Toto je už zdrvujúce. Nejedná so o oligarchov a podporovateľov strany SMER SD, či HLAS SD, tak načo sú nám ľudské práva pre plebs?
Zjavne ide o hlavnú ideu právneho štátu, tak ako právny štát vidí JUDr. R. Fico CSc neúspešný ašpirant na ústavného sudcu a jeho strana. Predsedom vlády je predsa právnik, ktorý by mal mať vrodený cit pre právo a poriadok.
V Košiciach 01.12.2024 Ing. Jozef Černák, PhD.
Človeče niečoho ste sa napili. Evidentne to,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty