Chobotnica

Málo kto Vám povie, že v novembri 1989 v uliciach bolo veľa žien a neboli to len študentky, pretože veľa žien bolo všade, dá sa povedať, že mladá, pekná a chytra žena nebol podpultový tovar ako je tomu dnes.

V súčasnosti po uliciach viac menej chodia iba „muži“, ktorí niektorí vyzertajú ako ženy a aj si hovoria, že sú ženy bez ohľadu na to, že nejdu na kokaine, travé či inom svinstve ale bežia na mužských hormómoch, lebo okolie to od nich vyžaduje.

K napísanie blogu ma inšpirovala práca ruského vedca Четвериков, Сергей Сергеевич https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%A7%D0%B5%D1%82%D0%B2%D0%B5%D1%80%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%B2,%D0%A1%D0%B5%D1%80%D0%B3%D0%B5%D0%B9%D0%A1%D0%B5%D1%80%D0%B3%D0%B5%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87

Napísal prácu v preklade Vlny života Волны жизни: (Из лепидоптерологических наблюдений за лето 1903 г.) // Дневник Зоол. отд-ния импер. О-ва любителей естествознания, антропологии и этнографии. 1905. Т. 3, № 6. С. 106—111.

A toto dojslovné spojenie vo mne rezonovalo, Vny života, Vlny života. Čo to je?

O jednej vlne života som vedel a aj som ju zažil. V súčasnosti nikto z populačných expertov Vám nepovie, že Husákové deti bola v skutočnosti vlna života…

Váčšiná odbornej verejností aj bežní ľudia len tak zo zvyku nadávajú na Husáka a vysvetľujú národu, že táto vlna spôsbí kolaps sociálneho systému, pretože sa plánuje odchod do dôchodbu práve preživších tejto vlny.

Mýslím, že Slovensko má svetové prventvo ana na blogu Pravdy, neznámy bloger jasne a zruzumiteľne povie, a napíše, že Husákové deti bola Vlna života, ktorá mala oživiť celú spločnosť aby na uliciach boli hlavne pekné, mladé a chetré ženy a ani aj boli.

Sám som také ženy videl na konci 90-tých rokov minulého storačia mali okolo dvadsať, no devy v rozpuku ako sa patrí a boli všade, vtedy som to bral ako samozrejmosť, čo a prečo robil Husák a tedajší režim ma vôbec nezaujímalo, lebo totalita mala jednu výhodu, nechala ľudí žiť, stačilo len navonok prezentovať čo vtedajší mocní chceli a žiť si po svojom. Bola to jednoduchá a efektívna stratégia na prežitie.

Aká je pravda o novembri 1989 Vám raz povedia, tie mladé, pekné a chytré ženy, ktorých zmena politického systému pripravila o materstvo, ženy, ktoré túžili byť matkami a iste robili pre to všetko alebo aspoň chceli pre to urobiť šetko ale matkami neboli, ide o tisíce nenarodených detí, ktoré neboli výsledkom lekárkého zákroku alebo mužských hormónov ale boli priamo dôsledkom zmien, tak rýchlých, že ženy sa nestačii adaptovať, stratili sociálne istoty a boli vypľuté do tvrdej reality Západnho sveta, kde deti ako také sú iba príťaž a pracovná sila t.j. ich nedostatok sa tieši roky importom iného „tovaru“, dieťa je skutočným tovarom na kúpu či predaj ako aj na lacný import, kedy s bielym mäsom obchodujú nesvhopné a skorumpované vlády.

Čo sa vlastne stalo v roku 1989? Čo sa stalo s tými mladými, peknými a chytrými ženami, ktoré sa niesli na Vlne života a ktoré ju vlastne aj vytvárali?

Ich vlna života sa zmenila na závoj smrti a tisíce nenarodených, ktorí by to behali medzi nami ale nebehajú, Mečiar, Dzurinda a hlavne Fico mali úplne iné starosti, nevedeli sa tejto smrti postaviť. Jednak, že im chýbali odborné vedomosti ale hlave nemali odvhu si priznať, že stoja an strane smrti a nie života.

Z biologisckého hľadiska a z pohľadu evolučného ekonomické a sociálne zmeny po Novembri 1989 zabránilli sekundárnej vlne života o 20-5 rokov nekôr, t.j. totálne zastavili reprokukciu tisícom detí v bývalom Českoslvensku a to na dlho v podstate až do dnes. Pretož Husákova vlna život mohla doznievať v menších vlnách a to každých 25 až 30 kokov, medzičasom by sa vlny rozpadlai ako aj ic sekundárne vlny ale populácia by klesala oveľa pomalšie.

V zásade ide o exaktný popis mechanizmu rozpadu a potľačenia Husákovej Vlny života.

Chcem aby ste aspoň uvažovali o súdrohovi Dr. Gustávovi Husákovi ako zástupcovi štátu, ktorý reprezentoval isté odborné názory a mal záujem a v podstate aj zrealizoval úspešnú Vlnu života.

To že mu to nevišlo podľa plánu nie je jeho chyba alebo chyba tedajšieho systému, je to chýba všetkých skorumpovaných vlád a darmožráčov na unierzitách a edeckých pracoiskách, ktorí neboli schoní predsistrieť vládam vedecké výsledky a riadné nárhy na spomalenie rozpadu Vlny života.

Čo Vám povie AI:

Ale aký postoj maju demografovai z úvoduSlovenskí demografovia spomínaní v úvode, Boris Vaňo a Branislav Šprocha, vnímajú fenomén Husákových detí bez nostalgie či politických nánosov. Ich postoj je čisto analytický, realistický a varovný. Generáciu 70. rokov nevnímajú ako politický úspech vtedajšieho režimu, ale ako kľúčovú demografickú veličinu. [1, 2]Ich odborný postoj sa dá zhrnúť do troch hlavných bodov:1. Odmietanie mýtu o „sociálnom inžinierstve“Branislav Šprocha a ďalší odborníci dlhodobo upresňujú históriu: označenie „Husákove deti“ je z demografického hľadiska nepresné a zavádzajúce. [1]

• Skutočná príčina: Hlavným motorom nebol Gustáv Husák ani komunistické stimuly, ale fakt, že do veku materstva prišli extrémne silné povojnové ročníky žien. [1]
• Pôvod opatrení: Propulačné opatrenia (pôžičky, byty) nevymyslel Husákov režim. Pripravené boli už v 60. rokoch za Antonína Novotného, no režim ich vytiahol a spustil po roku 1968 s cieľom upokojiť a finančne stabilizovať spoločnosť po okupácii. [1]

2. Sledovanie „odkladu“ rodičovstvaDemografovia analyzovali správanie tejto generácie po páde socializmu. Branislav Šprocha poukazuje na to, že keď Husákove deti v 90. rokoch dospeli, masovo zmenili rodinné správanie. Na rozdiel od svojich rodičov odložili zakladanie rodín a uprednostnili vzdelanie, kariéru a cestovanie. To spôsobilo, že hoci sme mali historicky najviac žien v reprodukčnom veku, rodilo sa paradoxne najmenej detí v histórii. Keď potom po roku 2000 začali rodiť (okolo tridsiatky), išlo skôr o dobiehanie zmeškaného. [1]3. Vážne varovanie pred budúcnosťou (Dôchodkový šok)Boris Vaňo aj Branislav Šprocha vo svojich súčasných prognózach používajú Husákove deti ako hlavný varovný prst pre ekonomiku Slovenska. [1, 2]

• Poukazujú na to, že táto obrovská skupina ľudí posúva Slovensko do fázy extrémne rýchleho starnutia.
• Ich postoj k vládnym riešeniam je skeptický – upozorňujú, že demografický prepad a starnutie populácie po odchode Husákových detí do dôchodku už nie je možné zvrátiť žiadnymi finančnými balíčkami pre rodiny. Systém sa bude musieť pripraviť na tvrdú realitu (posun veku odchodu do dôchodku, tlak na zdravotníctvo či potrebu riadenej migrácie). [1, 2, 3]

Zjednodušene: pre demografov z úvodu sú Husákove deti „populačnou vlnou (tsunami)“, ktorá v 70. rokoch naplnila školy, dnes drží nad vodou ekonomiku, no o pár rokov vytvorí bezprecedentný tlak na sociálny systém Slovenska. [1, 2, 3]

Tak predsa aké také uznanie Husákove deti aj vyše 30 rokov po zmene sú užitocé aj tie pekné, chytré no bezdetné ženy prinášajú užítok, sú skvelé v práci na Nie je to rdaosť počúvať. Ale čo títo experti robili prewd 30 rokmi, prečo nebolo počuť ich varovania?

Dnes by sa tie pekné, chytré no bezdetné pracovníčky, či menežeérky mohli už tešiť z vlastných detí a podaktoré už aj z vnúčat…

Poďakuje sa skorumpiovná a neschopná vláda Dr. Fica Dr. Husákoví a vtedajšiemu režimu, že mu zabezpečil pracovnú silu? Že Dr. Fico ešte nie je tak odkázný na imigrantov ako Nemci, či Švedi a iné krajin západu vrátane Francúzska?

Asi nie, Dr. Fico si nikdy neprizná vlastné zyhania on má predsa iné problémy…

Asi nie je všetko v poriadku ak bloger na Pravde vie urobiť jasnú a zrozumiteľnú analýzu a zároveň tým podáva návod akoďalej.

Príklad Husákovych deti a jeho vlny živoa naznačujú riešenie, zopakovať vlnu života a vytvoriť podmienky aby sekundárne vlny pozvoľna doznievali. Riešenie existuje. Áno musíme mierne pozmenit stratégiu prežitia ináč Sovensko sa priodene naplní imigrantami, tak ako sa to deje aj terz, ale potichu…

Samotný pojem vlna života bol použitý imým autorom, a to už citujem z jeho originalnej práce https://cyberleninka.ru/article/n/volny-zhizni-iz-lepidopterologicheskih-nablyudeniy-za-leto-1903-goda:

Hudson (W. H. Hudson) vo svojej krásnej a pútavej knihe „Naturalista v La Plate“ rozpráva nasledujúci prípad, ktorý mal možnosť pozorovať v rokoch 1872 – 1873 v Pampách†: „V lete rokov 1872 – 1873‡ bolo v Pampách neobvyklé množstvo slnečného svetla, sprevádzané častými lejakmi, takže na rozdiel od väčšiny ostatných rokov teplo v tento rok nezabilo divokú vegetáciu. Hojnosť kvetov zasa zrodila hojnosť čmeliakov, nikdy predtým som ich nevidel v takom nadbytku… Leto bolo rovnako priaznivé aj pre myši… Malé, plodné stvorenia sa čoskoro objavili v takom obrovskom množstve, že všetky psy sa mohli kŕmiť takmer výlučne iba nimi samými…

Na označenie tohto javu Hudson použil, ak sa nemýlim, po prvýkrát v literatúre výraz „vlna života“ (wave of life). Avšak „vlna života“, ako akékoľvek iné vlny, pozostáva zo vzostupu a poklesu. Tie prípady, keď dochádza k n á h l e m u m a s o v é m u o b j a v e n i u nejakého druhu, ktoré trvá určitý čas a končí sa opätovným znížením jeho počtu na predošlú normu, budeme nazývať „prílivmi života“. A naopak – v tých prípadoch, keď početnosť nejakého druhu klesne pod jeho zvyčajnú normu, dochádza k „odlivom života“. Nuž a celá súhrnnosť týchto javov, týchto prílivov a odlivov druhového života, vytvára „vlny života“.

Jeden odstavec z jeho práce Príroda je skúpa na vysvetlenia. Dáva len konečné výsledky a človek musí často vynaložiť obrovské množstvo práce a trpezlivosti, aby vystopoval celý príčinný reťazec. A nakoľko zložitá a rozmanitá je závislosť rozoberaných javov, ukáže hoci aj nasledujúci príklad, ktorý som si náhodou všimol v tom istom roku 1903.

Zo záveru práce A tak sa naskytol nevídaný obraz. Kukučky sa začali prechádzať po lúkach v blízkosti lesných čistín a zbierať všetky húsenice, ktoré každým dňom čoraz viac vyliezali zo svojich úkrytov. Aké obrovské množstvo húseníc priadky malinovej sa pritom zničilo, ukazuje fakt, že kukučka, ktorú som za podobných okolností ulovil, mala celý žalúdok napchatý výlučne týmito húsenicami. Vytiahol som ich z neho 12 kusov, viac-menej celých, nepočítajúc strávené, ktorými bolo zaplnené celé črevo. Je pochopiteľné, že takéto vyhubenie sa nemohlo neodraziť zhubne na živote tohto druhu, a dalo sa s istotou povedať, že v nasledujúcom roku uňho musel nastať „odliv“ druhového života*.

Týmto aj ukončím môj náčrt. Dúfam, že sa mi aspoň sčasti podarilo poukázať na tie neustále, večné a hlboké zmeny, aké zažíva fauna nejakej oblasti pod vplyvom nepretržite sa dvíhajúcich a klesajúcich vĺn druhového života. Chcel som ukázať, koľko temných, nerozlúštených otázok v sebe ešte skrýva naša príroda – tá istá príroda, ktorú vidíme každý deň, na každom kroku. Chcel som ukázať, že dôkladným štúdiom nejakej malej, špecifickej fauny sa dá priblížiť k otázkam všeobecnejším, k záverom aplikovateľným aj na iné skupiny živočíchov. A týchto otázok je tak veľa, že keď zostavíme úplné zoznamy živočíchov danej oblasti, až vtedy sa začne skutočné štúdium miestnej fauny.“

Moment, keď sa fyzika chaosu dotkla tajomstva životaKeď človek hľadá odpovede na otázky, prečo sa naše ľudské vlny života dvíhajú a zrazu upadajú do hlbokého demografického ticha, odpoveď málokedy nájde v povrchných tabuľkách politických ekonómov. Musí ísť hlbšie. Musí prepojiť biológiu s čistou nelineárnou dynamikou nášho sveta.Mal som to výnimočné privilégium osobne sa stretnúť s profesorom Albertom Libchaberom – legendárnym francúzsko-americkým experimentálnym fyzikom a držiteľom Wolfovej ceny. Bol som priamym účastníkom jeho prednášky, v ktorej sa venoval jednej z najfascinujúcejších otázok ľudstva: hľadaniu samotného vzniku života.

Historická vsuvka:

Time-Dependent Effects in Disordered Materials alebo Spontaneous Formation of Space-Time Structures and Criticality):„Život je v podstate nelineárny proces, ktorý sa odohráva ďaleko od termodynamickej rovnováhy. Nemôžeme ho pochopiť, ak ho budeme redukovať na statické modely; musíme ho vnímať ako neustále pulzovanie, kde sa makroskopický poriadok rodí priamo z mikroskopického chaosu a prúdenia energie.“
— Albert J. Libchaber, v zborníku editovanom Arnem T. Skjeltorpom

Arne Skjetorp bol mojim tútorom bez neho by bol nikto!

Sledovať muža (Alberta Libchabera), ktorý na prelome 70. a 80. rokov ako prvý na svete experimentálne zmeral a dokázal teóriu chaosu (bifurkačnú kaskádu), ako neskôr prenáša tieto zistenia do biológie, bol pre mňa hlboký zážitok. Libchaber vtedy nehovoril o živote ako o slepej náhode. Opisoval ho cez dynamiku prostredia. Ukazoval, ako sa v nelineárnom systéme – napríklad v prostredí s teplotnými výkyvmi a prúdením – začínajú neživé molekuly RNA a DNA vďaka energii zrazu organizovať, replikovať a pulzovať. Ako teplo prostredia dokáže naštartovať biologický kód.Práve tam, na jeho prednáške, sa v mojej mysli uzavrel kruh, ktorý pred viac ako sto rokmi načrtol ruský entomológ Sergej Četverikov.Ak Četverikov vo svojom prelomovom diele Vlny života z roku 1905 geniálne vypozoroval, že príroda nie je statická a živé populácie pulzujú v obrovských prílivoch a odlivoch podľa toho, aké „leto“ im systém pripraví, Libchaber mi ukázal exaktný fyzikálny princíp tohto javu. Život nevzniká v chlade a neistote turbulentného chaosu. Život potrebuje synchrónnosť a ideálne energetické podmienky, aby sa sebaorganizoval a vytvoril novú vlnu.Keď sa dnes pozerám na prázdne kočíky a dobrovoľnú bezdetnosť našej mladej generácie, vidím v tom presne to, pred čím Libchaberova fyzika chaosu a Četverikovova biológia varujú. Náš sociálny systém preťal synchrónnosť partnerov, priniesol do prostredia ekonomický chlad a dravé kukučky trhu. A v chladnom, nepriateľskom prostredí sa molekuly života prestávajú replikovať. Vlna opadáva.