Pred mnohými rokmi v čase Veľkej noci v horskom stredisku v Norsku (všade stále bolo ešte veľa snehu a riadna zima), znie táto pesnička. Nespieva ju Santana a jeho kapela, ale výsledok je napodiv skoro rovnaký.
Živá hudba, z ktoré dýchajú emócie a šíria sa nočným barom s dosť utulným parketom.
Nádherná speváčka z Bulharska v červených šatách spieva predo mnou a žiada o tanec… Sú to situácie kedy sa nedá vyhnúť a človek väčšinou sa ani nevyhne a ide do neznáma…, navyše ak ma študenti vyhodili na parket.
Snaží sa tancovať a všetko vníma intenzívne, každý tón zafarbenie hlasu. Nebol som milionár ale tí Bulhari, keď videli čo robí táto pieseň so mnou každý večer mi ju zahrali pri príchode do baru nie pre peniaze, tie im platil majiteľ hotelu ale len preto, že videli, že mám radosť, že som štastný a že sa vznášam v tom svete tónov, emócií a ľuského hlasu povedzme že Márií.
Dosť času som strávil s celou kapelu počas ich prestávok a na chvíľu som bol súčastou ich sveta… o par rokov som ich v tom istom hoteli, v tom istom bare stretol zas, samozrejme, že si ma pamätali, hrali skoro rovnako, len spievala už iná Mária. Pýtal som sa na prvú Máriu, vraj sa medzičasom vydala a ostala doma v Bulharsku.
Celá debata | RSS tejto debaty