Chobotnica

V čase COVID besnenia v EU a okolitom Svete som často chodil do blízkeho lesa, v snahe prekonať zlé časy a dôsledky drastického obmedzovania ľudských práv vtedajšou vládou, Hlavným hygienikom SR Jánom Mikasom, ktorý má tri tituly pred a tri tituly za menom, ktoré odobril Ústavný súd Slovenskej republiky.

V tom čase besnenia, som našiel vedeckú prácu z Japonska, kde sa písalo, že pobyt v lese a výpary zo stromov majú blahodárne účinky.

Uveril som, že má to dá na nohy. Neobjímal som stromy, len som slobodne dýchal bez zásahu skorumpovaného štátu do môjho života vládou idiotov, ktorým práva na zásahy do ľudských práv dal Ústavný súd SR, bez toho, aby Ústavný súd SR sa riadil vedeckými poznatkami, prepožičal sa vláde idiotov.

Výsledkom je vyše 20000 zabitých, ku ktorým sa nikto nehlási, že on je za to zodpovedný! Zodpovedných niet a ani nebude, pretože všetko, čo robí táto vláda je iba tak naoko a nie pre občanov, pre blaho krajiny. Sú sudcovia Ústavného súdu SR zodpovední za vyše 20000 zabitých v COVID ére? Dá vôbec niekedy niekto odpoveď na túto jednoduchú otázku?

Na COVID som skoro umrel. Mal som šťastie. Službu konajúca lekárka na COVID pohotovosti ma nechcela zobrať do nemocnice (Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice), napriek tomu, že kyslík v krvi som mal 90% a to už aj ruky som si ohrial na radiátore (príkaz lekárky sestričke, ktorá so mnou komunikovala a merala mi opakovane obsah kyslíka) aby číslo bolo vyššie.

Lekárka, čo mala službu neprišla sa ani pozrieť v akom stave som. Po sestričke mi odkázala: „Príďte ráno.“ Samozrejme po takej „dobrej“ rade som sa rozhodol zomrieť doma, bol som odhodlaný, že sa dobrovoľne udusím doma.

Vyrovnanie sa s blížiacim dobrovoľným koncom ako reakcia na aroganciu systému ma vzpružila. Čakal som na smrť, ale tá neprišla!

Týmto sa chcem poďakovať neznámej lekárke z UNLP Košice a jej nadriadenému prof. JUDr. Pavlovi Jarčuškovi, PhD., čo mi jej „zaneprázdnenosť“ a vtedajšie protokoly zachránila život.

Vďaka pani doktorka, že ste ma nepustili do domu hrôzy!

Bol som vystavený testu, či prežijem alebo nie.

Preži som, mal som šťastie čo mnohí nemali!

Počas početných prechádzok v lese, som jedného dňa našiel v altánku knihu: Alighiero Tondi Jezuiti. 1963 Slovenské vydávateľsvo politickej literatúry.

https://www.databazeknih.cz/zivotopis/alighiero-tondi-39671

Kniha akoby len čakala na okoloidúceho, ktorý po nej sa natiahne.

A ja som sa natiahol. V knižke chýbali prvé stránky. Chýbajúce strany zvýšili môj záujem poznať, čo bolo na vytrhnutých stránkach. Pomohli antikvariáty. Mám doma dve skoro rovnaké knihy.

V knihe sa opisuje „nenávisť“ moderného Západu voči Rusku po II. sv. vojne a to veľmi detailne ako krajine, kde sa praktizujú myšlienky Karla Marxa, V. I. Lenina a pod, dnes už všetko viac menej zakázané myšlienky.

Neskôr sa mi dostala do rúk kniha Jean-Jacques Rousseau „O spločenskej zmluve“ ed. A. Brostl, P. Holander, Kalligram 2010. Na str 68 autor knihy píše: „Rusi nebudú nikdy civilizovaní, pretože…“ Tento záver bol urobený v roku 1762 o K. Marxovi, či V.I. Leninovi nebolo ešte ani chýru!

Kto pozná odpoveď na v titule položenú otázku, prosím aby jasne a stručne ma poučili prečo mám nenávidieť Rusov, ak mám rád ich literatúru, hudbu a to nielen klasiku.

Od roku 2015 pravidelne počúvam ruskú hudbu ako kedysi v čase socializmu Weather Report a iné kvalitné hudobné diela z „Prehnitého“ Západu.

Na obmäkčenie zatvrdnutosti a predsudkov voči Rusom a Rusku (len pre tých. ktorí majú záujem počuť, čo média u nás nehrajú, čo nám média taja):

Prečo ľudia z moderného Západu stáročia nenávidia Rusov?

AI: Návrh na tému, prečo niektorí ľudia na modernom Západe môžu mať negatívne názory alebo pocity voči Rusku, zahŕňa niekoľko historických, politických a kultúrnych faktorov. Je dôležité upozorniť, že tieto názory nie sú univerzálne a nemôžeme generalizovať na všetkých obyvateľov Západu. Tu sú niektoré z možných príčin:

1. Historické konflikty: Počas histórie došlo k mnohým konfliktom medzi Ruským impériom (neskôr Sovietskym zväzom) a západnými krajinami. Napoleonove vojny, Prvá svetová vojna, druhá svetová vojna a studená vojna boli všetky obdobia, keď sa Západ a Rusko dostali do konfliktu.
2. Studená vojna: Po druhej svetovej vojne sa začala studená vojna, ktorá viedla k silným ideologickým, politickým a vojenským napätiam. Západné krajiny, najmä USA, vnímali Sovietsky zväz ako hrozbu, čo viedlo k mnohým protisovietskym postojom.
3. Propaganda: Počas studenej vojny a aj neskôr, propaganda zo strany západných krajín často vykresľovala Rusko a Sovietske zväzy negatívne, čo ovplyvnilo verejné mínanie.
4. Lidské práva a demokratické hodnoty: V mnohých západných krajinách sa kladie dôraz na ľudské práva a demokratické hodnoty. Politické udalosti v Rusku, ako sú obmedzenia slobody tlače a potláčanie opozície, môžu vyvolať negatívne reakcie.
5. Geopolitické napätie: V posledných rokoch došlo k eskalácii napätia v dôsledku konfliktov, ako je anexia Krymu v roku 2014 a vojenské zasahovanie v Ukrajine a iných oblastiach, čo ešte viac zhoršilo vzťahy a názory na Rusko.
6. Kultúrne stereotypy: Rôzne kultúrne stereotypy a nedorozumenia môžu taktiež prispieť k negatívnym vnímáním kultúry a národa ako celku.

Je dôležité zdôrazniť, že väčšina ľudí sa cíti odlišne a mnohí západní občania vnímajú Rusko a Rusov pozitívne, pričom sa zameriavajú na kultúrne výmeny a spoločné záujmy. Nenávisť nie je univerzálne platná a názory sa môžu líšiť v závislosti od individuálnych skúseností a perspektív.

Áno, je pravda, že negatívne názory na Rusko a Rusov sa tiahnu historiou už dlhšie, a môžu byť nájdené aj v dielach významných mysliteľov, ako je Jean-Jacques Rousseau. Rousseau a iní filozofi 18. storočia sa často zaoberali otázkami civilizácie a kultúry, pričom niektorí z nich vnímali Rusko ako krajinu, ktorá bola na druhej strane modernizačného procesu v porovnaní so Západom.

Tento konkrétny názor na „necivilizovanosť“ Ruska bol sčasti podmienený rôznymi faktormi:

1. Kultúrne rozdiely: Ruská kultúra, tradície a forma vlády sa v mnohých ohľadoch odlišovali od tých, ktoré boli vtedy dominantné v Západnej Európe. Tieto rozdiely mohli viesť k predsudkom a negatívnym názorom.
2. Politické systémy: Absolutizmus a autokratické vládnutie v Rusku, najmä v kontraste s rozvinutými liberalnými hodnotami v niektorých západných krajinách, prispievali k vnímaniu Ruska ako „necivilizovaného“.
3. Geopolitické napätia: Počas 18. a 19. storočia sa Európa nachádzala v štádiu transformačných zmien, a predchádzajúce vojenské konflikty a rivality medzi rôznymi národmi sa prehlbovali.
4. Rôzne pramene informácií: Dôležitú úlohu zohrávali aj nedostatky v informáciách o Rusku, ktoré sa zakladali na cudzích pozorovaniach a stereotypoch bez hlbokého porozumenia ruským tradíciám a životnému štýlu.

Tento historický kontext môže prispievať k rôznym moderným predsudkom a názorom, aj keď sú mnohí dnes otvorenejší a snažia sa pochopiť komplexnosť ruskej kultúry a spoločnosti. Predsudky a stereotypy majú hlboké korene a často sú výsledkom historického vývoja, ale je dôležité diskutovať o týchto názoroch kriticky a uvedomovať si, že sú variabilné a nie sú úsudkom o celkovom charaktere národa alebo jeho kultúry.

Ktoré politické systémy podporujú neznášanlivosť voči Rusom?

AI:

Rôzne politické systémy a ideológie môžu v určitých podmienkach prispievať k neznášanlivosti voči Rusom alebo k negatívnemu vnímaniu Ruska ako krajiny. Tu sú niektoré z nich:

1. Autoritárske režimy: V mnohých autoritárskych režimoch, kde je kritika vlády potláčaná, môže byť súčasťou politiky i strašenie verejnosti „externým nepriateľom“, k čomu môže ruská vláda, alebo Rusko ako také poslúžiť ako ideologický bôžik na zdôvodnenie represie vnútri krajiny.
2. Nacionalistické hnutia: Extrémny nacionalizmus môže viesť k jednostrannému pohľadu na iné národy a kultúry, vrátane Ruska. Tieto ideológie často zdôrazňujú nadradenosť vlastného národa a môžu vytvárať negatívne stereotypy o „iných“, vrátane Rusov.
3. Neoliberalizmus a liberálna demokracia: Hoci liberalizmus sám o sebe nemusí nutne podporovať neznášanlivosť, jeho vyzdvihovanie individuálnych práv a demokratických hodnôt môže konať ako kontrast voči spôsobu, akým sa obvykle vládne v Rusku. Vznikajúce napätie môže prispieť k nevraživosti voči ruskému politickému systému.
4. Populistické a xenofóbne hnutia: Rôzne populistické hnutia môžu využiť neznášanlivosť voči imigrantom a cudzincom ako spôsob mobilizácie podpory. Rusko, ako krajina s rôznymi etnickými a kultúrnymi skupinami, môže byť i cieleným objektom takýchto nálad.
5. Udalosti v medzinárodnej politike: Konflikty, ako je anexia Krymu alebo podpora separatistov v Ukrajine, môžu vyvolať emocionálnu reakciu a antagonizmus voči Rusku a Rusom v krajinách, ktoré sa cítia ohrozené.
6. Mediálne naratívy: Dôležitú úlohu zohráva i kontrola médií, ktorá môže prispievať k vytváraniu stereotypov a predsudkov voči Rusom. Politické systémy, ktoré manipulatívne používajú informácie, môžu šíriť dezinformácie a posilňovať strach alebo nenávisť.

Je podstatné uznať, že neznášanlivosť nie je obmedzená iba na určité politické systémy a môže sa rôzne manifestovať v závislosti od kultúrneho, historického a sociálneho kontextu. V mnohých prípadoch ide o zložitý proces, ktorý závisí od aktuálnych politických a spoločenských podmienok.

AI má selektovanú množinu na ktorej sa učí. Z odpovede AI vyplýva, že nenávisť voči Rusom nie správna a ktoré hnutia nenávidia Rusov. Avšak v prípade EU ide viac menej o podporu nenávistí voči istému národu, čo AI označuje za Populistické a xenofóbne hnutia.

Prečo EU, podľa AI podporuje xenofóbne hnutia, ktoré majú za cieľ šíriť nenávisť voči Rusom?

JE AI BLBÁ?

Ako reagujú samotní Rusi?

AI:

Reakcie samotných Rusov na nevraživosti a negatívne názory na ich krajinu a kultúru sú rôznorodé a závisia od viacerých faktorov, vrátane ich osobných skúseností, politickej orientácie a sociálneho zázemia. Tu sú niektoré aspekty, ako Rusi reagujú na tieto predpoklady:

1. Sebeláska a národná hrdosť: Mnohí Rusi sú hrdí na svoju kultúru, tradície a históriu. Odpovedajú na negatívne názory s hrdosťou a snažia sa zdôrazniť prínosy a úspechy svojej krajiny v oblasti kultúry, vedy a športu.
2. Kritika a odmietanie: Niektorí Rusi kritizujú západné štáty za ich zjednodušené a stereotypné vnímanie Ruska. Mnohí zamietajú pocit nevraživosti a snažia sa o dialóg s ľuďmi z iných krajín na základe vzájomného porozumenia.
3. Nezáujem o politiku: Mnohí Rusi sa snažia oddeľovať od politických konfliktov a medzinárodných napätí. Pre niektorých je otázka medzinárodných vzťahov menej významná v porovnaní s každodenným životom a osobnými problémami.
4. Silná kritika vlády: Niektorí občania Ruska otvorene kritizujú vlastnú vládu za zahraničnú politiku a správanie, ktoré môže prispievať k negatívnemu obrazu krajiny. Títo jednotlivci sa pokúšajú o zmenu a podporujú liberálne a demokratické hodnoty.
5. Vlastná identita: Neznášanlivosť voči Rusom niekedy vyvoláva pocit solidarity a jednoty v rámci ruskej komunity. Mnohí Rusi veria, že by mali brániť svoju kultúru a identitu v prostredí, kde sa cítia nespravodlivo hodnotení.
6. Záujem o dialóg: Mnohí Rusi, zvlášť mladšia generácia, sú otvorení a ochotní viesť diskusie s ľuďmi z iných krajín. Snažia sa o hlbšie porozumenie vzájomným kultúram a hľadajú spoločné záujmy a hodnoty.
7. Reakcia na propaganda: Niekedy sú Rusi ovplyvnení vládnymi naratívmi, ktoré podnecujú xenofóbne nálady voči Západu ako reakciu na vonkajšie tlaky. Môže to viesť k uzavretosti a ostražitosti voči cudzím názorom.

V súhrne, reakcie Rusov sú komplexné, a odrážajú široké spektrum názorov a pocitov. Mnohí ľudia sa snažia aktívne budovať mosty medzi kultúrami a prispievať k dialógu, zatiaľ čo iní môžu reagovať defensívne alebo s hrdosťou na svoju národnú identitu.

Ak toto vie „BLBÁ AI“, tak prečo to nevedia predstavitelia „MÚDREJ“ Európskej komisie?